Úpadok telesných a psychických síl, strata priateľov a členov rodiny, zužujúci sa životný priestor, pominuteľnosť,… veci, o ktorých sa píše zábavnou formou dosť ťažko. Napriek tomu kniha Hendrika Groena (pseudonym, za ktorým sa môže skrývať podľa všeobecných dohadov holandský spisovateľ, ale aj stand-up komik, ba možno skutočný dôchodca) je úsmevná, milá. Autor nevytvára zbytočné ilúzie, ani márnu nádej, podáva úprimný a reálny obraz o starnutí, ktorému sa nevyhnú členovia spolku Starí, ale nie mŕtvi, obyvatelia domova dôchodcov v Amsterdame. Sympatickí hrdinovia románu sa rozhodnú prekročiť hranice denného stereotypu a spestriť si monotónne dni, vedu boj za dôstojné prežite poslednej etapy svojho života. Kvôli tomu sa však nestanú neporaziteľnými, starnutie so všetkým, čo k tomu patrí, ich takisto poznačí ako nás všetkých…
Pokračovanie očakávame od už 85-ročného Groena, ktorý nás zasvätí do ďalších útrap seniorov.
Knihu odporúča
Katarína Tamášová
