Estienne Thomas Ambroise Christophe Hazard sa narodil 3. marca 1581 a až do svojej puberty sa považoval za celkom normálneho chlapca. Trpel však zriedkavou chorobou zvanou anagéria. Ľudia s týmto ochorením v období puberty začnú starnúť veľmi pomaly. Asi tak v pomere 1:15. Majú odolnejší imunitný systém, ktorý ich chráni pred mnohými bakteriálnymi či vírusovými infekciami. Táto choroba bola ale objavená, a zároveň aj pred svetom zatajená, až o niekoľko sto rokov neskôr.
Niektorí ľudia by dali čokoľvek za to, aby sa mohli stretnúť so slávnym Shakespearom alebo sa plaviť s Cookom. Určite sa nájdu aj takí, ktorí by chceli žiť večne či vôbec nestarnúť. Tom Hazard k nim ale nepatrí. Je to muž, ktorý si za svojich viac ako štyristo rokov prešiel všeličím. Časy, v ktorých aj kvôli drobným odlišnostiam ľudí obviňovali z čarodejníctva a trestali smrťou, časy moru a veľkého požiaru Londýna. Časy zámorských objavov a vojen. A po tom, čo prišiel o svoju lásku, ho pri živote držala iba snaha nájsť svoju dcéru, ktorá po ňom zdedila chorobu a bola nútená utiecť. To bol aj dôvod, prečo sa pridal k spolku Albatros. K spolku, ktorý pozostával z jedincov ako on, ktorí si navzájom majú pomáhať pri ochrane ich tajomstva. Nikde sa nezdržiavať viac ako 8 rokov, byť nanajvýš nenápadný, sem-tam pomôcť nájsť ďalšieho albatrosa a hlavne sa nezamilovať. Napriek tomu, že si Tom myslel, že už nikdy viac nebude milovať, sa jeho srdce rozbúcha pre učiteľku francúzštiny Camille.
Muž, čo stratil sám seba, ktorý je zaplavený stáročiami spomienok, rozorvaný medzi teraz a vtedy, to je Tom Hazard na začiatku tohto príbehu. Ostane ale takým aj na jeho konci?
Knihu odporúča
Mgr. Zuzana Rešteiová
