Celkom náhodou sa mi dostala do rúk útla, ale obsahom veľmi bohatá kniha Klárina vojna. Sú to spomienky Clary Kramerovej, rodenej Schwarczovej na vojnové obdobie, ktoré s rodičmi, so sestrou a ďalšími dvoma židovskými rodinami strávila v úkryte. Do denníka si zapisovala podrobnosti každodenného života, svoje myšlienky a pocity. Rok a pol prežili tri židovské rodiny v mestečku Žolkiew v katastrofálnych podmienkach. Ukrývali sa v zatuchnutom tmavom bunkri, ktorý si vyhrabali pod podlahou domu. Museli vydržať zimu, teplo, hlad, vši, horúčku, stratu príbuzných, prežívať neustály stres s vedomím, že jeden chybný krok môže znamenať smrť pre všetkých. Počas celej doby im pomáhala poľská rodina Beckovcov, ktorí riskovali svoje životy, aj život svojej jedinej dcéry Aly.
Zaujala ma najmä osoba pána Becka. Napriek tomu, že mal povesť antisemitu a mal aj veľa iných nedostatkov, ako napríklad záľubu v alkohole, preukázal veľkú odvahu a urobil správnu vec. Pán Beck ukrýval tieto rodiny dovtedy, kým ruskí vojaci neoslobodili mesto. Z celkového počtu 5 000 tam žijúcich Židov prežilo len asi 50.
Autorka podala svoj príbeh prístupným jazykom, citovo vťahuje čitateľov do deja. Kniha hovorí o absurdite vojny a o nezlomnej ľudskej túžbe prežiť toto utrpenie. Je to príbeh plný hrôzy, ale tiež ľudskosti, ktorý vás určite chytí za srdce.
Po vojne sa Clára Kramerová s rodinou odsťahovala do Izraela, neskôr do USA. Jej denník sa v súčasnosti nachádza v Múzeu holokaustu vo Washingtone.
Knihu odporúča
Ing. Jana Krešáková
