Knižné diela židovského amerického spisovateľa Chaima Potoka sú všeobecne známe náročnosťou výpovede, resp. „hodnotovou uvedomelosťou“ jeho čitateľov. Ani knihy Volám sa Ašer Lev /2008/ a voľné pokračovanie Dar Ašera Leva /2010/ nie sú výnimkami.
Čitateľ sa spisovateľovými brilantnými opismi a komentármi dostáva do prostredia spoločensky veľmi uzavretej komunity „ladovských“ /pomenovaných podľa ruskej dediny odkiaľ pochádzajú/ chasidských Židov v Brooklyne.
Dominantnou dejovou líniou je život hlavnej postavy /i rozprávača v jednom/ – jedinečného fiktívneho maliara Ašera Leva. Už v detstve, poznačenom hlbokou zbožnosťou a dôsledným praktizovaním náboženstva, uctievaním rebeho /najvyššieho predstaviteľa cirkvi/, navštevovaním ješivy a striktným dodržiavaním žid. tradícií, v sebe malý Ašer Lev nachádza obrovský dar – umenie kresliť a dosahovať ním vnútorný pokoj a radosť. Kresba, maľba či samotný pojem umenie je pre túto náboženskú obec niečím „nečistým“, priam diabolským nástrojom. Tak sa už týmto jednoznačným faktom Ašer Lev dostáva do sporu nielen s otcom /rebeho spoločníkom/, matkou /uvedomelou a vzdelanou ženou/, ale aj s celou komunitou v New Yorku.
Nemožno nespomenúť umelecký jazyk, v ktorom je Chaim Potok doslova expert. Detailne čisté, dôkladné vykreslenia – obrazov, sôch, ľudí, prostredia i abstraktného vnímania, pocitov a viery. Ani jedna veta nebola zbytočná či nadnesená.
Autor veľmi trefne poukázal na rozpor medzi tým, čo človek chce v živote dosiahnuť /vlastnými silami a schopnosťami/ a tým, čo mu prikazuje viera, rodina a spoločnosť. Konflikt medzi vlastnou životnou cestou a tradíciou. Odhalil svetovo známe i „okrajové“ diela výtvarné umenia – a to až do takej miery, že čitateľ má pri ich opise chuť a nutkavú potrebu vyhľadať si ich, pozrieť sa ako presne vyzerajú a čím nás fascinujú. Nevyhýba sa /cez postavu matky/ ani kontroverznej židovskej téme – holokaustu.
Knihy odporúča
Mgr. Ivana Tomčíková
