Pri predstavovaní Štúrovej osobnosti čitateľskej verejnosti zvolil abecedný princíp – témy, o ktorých si myslí, že sú zaujímavé, obsahujú príbeh, konflikt, drámu, humor. „Akýsi literárny komix“ pre všetkých, ktorí už o Štúrovi počuli, ale ešte ho nepoznajú zblízka. Celkovo knižka obsahuje 85 abecedných hesiel. Daniel Hevier prostredníctvom nich ukazuje Ľudovíta Štúra ako človeka z mäsa a kostí, ktorý mal svoje chyby, nedostatky, mýlil sa a napriek tomu (práve preto) to bol génius.
Skrátené ukážky niektorých hesiel:
ASKÉZA – Janko Štúr, najmladší Ľudovítov brat: „On obyčajne veľmi skromne, chudobne žil: spokojný býval s raňajkami skromnými, z pohára mlieka záležajúcimi, s veľmi skromným obedom v hostinci a s večerou, pozostávajúcou z ovocia a žemle.“…
ELEGÁN – Štúr bol bezpochyby fešák a vedel o tom. A nielen to: cieľavedome na svojom vzhľade pracoval. Jeho životopisec Hurban prezrádza: … „Štúr, hoci nevydal grajciara na učiteľov tanca, na bály a inšie tie moderné bliktry civilizácie, bol ničmenej veľmi zábavný a slovansky zmýšľajúcim devám a paniam dvoril šikovne a duchaplne.“…
KNIŽNÝ PRIEMYSEL – Štúr od začiatku vedel, že musí svoje idey a ideály tlačiť – v oboch významoch tohto slova. Tlačiť do hláv a v podobe tlačeného slova… …Vedel, že človek, ktorý bol ešte včera analfabetom, nemôže zo dňa na deň čítať Goetheho alebo nášho Sládkoviča. To, čo sú dnes bestsellery a bulvárne magazíny, boli vtedy ľudové kalendáre…
NÁROD – … Štúr nevidel národ iba ako ľud vybavený spisovným jazykom. Vedel, že práca na vytváraní národa nie je jednorazový akt stvorenia, ale je to permanentná, nepretržitá, sústavná, systematická a kontinuálna drina prechádzajúca cez všetky generácie…
OBCHOD – údajne rojčivý, nepraktický, zasnívaný, zadumaný, v oblakoch sa vznášajúci Štúr bol človek praxe, pragmatik a schopný organizátor. Prejavovalo sa to napríklad v jeho schopnosti šíriť po celom Rakúsko-Uhorsku knihy, svoje aj svojich kolegov… – cestou statočných voziarov.
PRAVOPIS – … Boli to doby, keď sa ešte aj najlepší priatelia a dlhoroční spolupracovníci dokázali na smrť rozvadiť pre jediné písmeno… Samozrejme, Štúr nevymyslel slovenčinu. Musel sa však rozhodnúť, triezvo, ale aj emocionálne, ktorú slovenčinu zo všetkých možných slovenčín vyzdvihne a ustanoví za prototyp…
ZDRAVIE – možno bol trochu hypochondrom. Isté je, že dbal o svoje zdravie: striedmosťou a pravidelným cvičením…
Kniha ma na mnohých miestach pobavila, niektoré informácie prekvapili, až udivili. A obdiv si rozhodne zaslúži sám autor – Daniel Hevier – za nápadité, novátorské a podnetné spracovanie tejto neľahkej témy.
Knihu odporúča
Alena Lukáčová
