Za najšťastnejší okamih môjho života považujem narodenie dcéry. Neveriacky som pozerala na ten malý uzlíček zabalený v perinke, ktorý vyzeral dokonale. Okrem pocitu šťastia sa ale vo mne zrodil aj strach a ten ma už bude sprevádzať navždy. Strach, či sa môjmu dieťaťu nič nestane, či bude šťastné, zdravé, spokojné, úspešné…. To ale poznajú všetky matky.
Naozaj všetky? Prečo potom počúvame prípady o týraných či pohodených deťoch? Ako môže niečo také urobiť matka? Má vôbec právo sa tak nazývať?
Aké pomenovanie by si zaslúžila matka z nášho príbehu?
Lucia je študentka strednej školy a žije spolu s mamou v jednoizbovom byte na okraji hlavného mesta. V byte okrem nich bývajú matkini exotickí priatelia, často aj s príbuznými. Luciina matka robí v predajni, v Rakúsku; ťahá dlhé zmeny, ale nie kvôli Lucii, kvôli svojim partnerom a ich príbuzným. Len aby mala pocit, že pomáha. Komu ale nepomáha, je jej vlastná dcéra. Lucia žije v neútulnom byte plnom cudzích ľudí, nemôže sa stretávať so starými rodičmi, ale aj napriek tomu všetkému svoju matku nadovšetko ľúbi a túži po jej láske, pochvale, porozumení či obyčajnom pohladení. Nič z toho sa jej však nedostáva. Ak čokoľvek potrebuje, má si zarobiť. Matka je chladná k jej prosbám, vyznaniam, dohováraniu. Jedného dňa sa Lucia dozvie, že dlhujú na nájomnom a hrozí im dražba a ulica. Snaží sa mame dohovoriť, ale výsledkom je iba prudká hádka. Matka dcéru dokonca fyzicky napadne a nazve ju drzým a rozmaznaným šteňaťom. Čo má spraviť Lucia, aby sa matka prebrala a začala správať normálne? Ostane Lucia radšej na ulici, dokončí vôbec strednú školu? Alebo skončí ako jej matka a bude hľadať lásku v náručí iných mužov? Má vôbec Lucia šancu, aby z nej vyrástla silná a sebavedomá žena, ktorá nájde plnohodnotný a hlavne zdravý vzťah?
Držme jej spolu palce! A ak chcete vedieť viac, stačí si prečítať knihu.
Knihu odporúča
Annamária Petrovská
