Dejiny knižnice

Počiatky Verejnej knižnice Jána Bocatia siahajú do 17. storočia, do obdobia vzniku Košickej univerzity. Jej zakladateľ – jágerský biskup Benedikt Kisdy – daroval svojmu ústavu väčší počet kníh, ktorý sa stal základom knižnice. Po vyše sto rokoch pôsobenia bola univerzita preložená do Budína a namiesto nej bola v Košiciach zriadená Kráľovská právnická akadémia. Podľa inventára z roku 1781 mala knižnica 4113 zväzkov kníh. Okrem vlastných nákupov knižnica právnickej akadémie bola doplňovaná aj početnými darmi od občanov mesta, spolkov, verejných ustanovizní a podobne. Napríklad kníhtlačiar Karol Werfer sa ešte v roku 1830 zaviazal, že zo svojej tlačiarne z každého titulu daruje akademickej knižnici výtlačok, čo mu umožnilo užívať titul „akademický kníhtlačiar“.

Právnická akadémia pôsobila v Košiciach až do roku 1923. Po jej zrušení bolo nutné rozhodnúť o ďalšom osude knižnice. Boli tu snahy presťahovať knižnicu ako celok do Bratislavy a dať ju k dispozícii tamojšej Univerzitnej knižnici. Tento zámer sa však stretol u obyvateľstva Košíc ako aj u predstaviteľov mesta s nesúhlasom. Poverený správca knižnice Dr. Černaj preto vypracoval návrh, podľa ktorého sa akademická knižnica mala stať základom obecnej a ústrednej knižnice v Košiciach, v súlade so Zákonom 430/1919 o verejných obecných knižniciach. Tieto návrhy boli v podstate akceptované, tak MšaNO v Prahe, ako aj mestskou radou. Už koncom roku 1923 vznikla Štátna verejná knižnica mesta Košice, pokračovateľka knižnice bývalej Právnickej akadémie v Košiciach. Zo štátnych príspevkov bola zabezpečená celá prevádzka knižnice a nákup náučnej literatúry. Rada mesta Košice sa zaviazala finančne prispievať najmä na rozšírenie beletristickej časti knižničného fondu, pretože fond akademickej knižnice beletriu fakticky neobsahoval.

Rok 1924 znamenal zaktivizovanie knižnice a vypracovanie knižničného poriadku Štátnej verejnej knižnice, na základe ktorého bola knižnica prístupná každému obyvateľovi nad 16 rokov. Mala viac ako 500 stálych čitateľov a vyše 35 000 kníh, ktoré stále pribúdali. Aj tieto okolnosti spôsobili, že knižnica v budove bývalej Právnickej akadémie na Kováčskej ulici mala pre svoju činnosť nevyhovujúce podmienky. Preto bolo nutné uvažovať o umiestnení knižnice do väčších priestorov. Tak vznikol návrh na presťahovanie knižnice do budovy starej radnice na Hlavnej ulici. Mestská rada tento návrh prijala a nákladom 250 000 Kčs budovu historickej radnice adaptovala a zariadila pre knižničné účely. Treba zdôrazniť, že to bol naozaj veľkorysý postoj mesta voči svojej knižnici, keď jej pridelilo jednu z najvýznamnejších historických budov v centre mesta.

Slávnostné otvorenie v novej budove sa uskutočnilo 29. januára 1928. Dobová tlač uvádza, že „Starodávna radnica mesta Košice bola svedkom slávnosti, akú v poslednej dobe zažilo iba málo miest. Prednostovia všetkých štátnych a samosprávnych úradov, zástupcovia cirkví, armády, korporácií a rozličných kultúrnych inštitúcií, škôl, všetkých stavov a politických organizácií sa prišli radostne pokochať novým ústavom určeným, aby šíril kultúru nášho slovenského národa.“

V nových priestoroch dochádza skutočne k výraznému rozvoju knižnice. Pribúda knižničný fond, naďalej dotovaný mestom i štátom, čitatelia, výpožičky a v súvislosti s tým aj počet zamestnancov. V tridsiatych rokoch sa tak Štátna verejná knižnica v Košiciach stala jednou z najväčších a najlepšie vybudovaných na Slovensku. Tento sľubný rozvoj knižnice zastavujú vojnové udalosti, ktoré znamenajú stagnáciu. Po roku 1948 dochádza k oživeniu činnosti, ale zároveň aj k istej deformácii poslania knižnice v súvislosti s novou spoločensko-politickou si­tuáciou. No napriek tomu možno aj v období socialistického knihov­níctva hovoriť o viacerých význam­ných úspechoch. Napríklad v rokoch 1951 – 1954 mala knižnica okrem výpožičovne, študovne a čitárne aj bibliobus, ktorý rozvážal knižné súbory pre čitateľov do okolia Košíc. Do tohto obdobia spadajú aj začiatky bibliografickej činnosti, keď knižnica začína s vydávaním prvých súpisov literatúry.

V roku 1967 zriaďuje hudobné oddelenia a začína s cieľavedomým budovaním fondu gramofónových platní a hudobnín. V tom čase jej služby využíva 9615 čitateľov.

V oblasti bibliografickej činnosti je významný rok 1974. V knižnici vzniká projekt koordinovaného spracovávania regionálnej literatúry 14-timi východoslovenskými knižnicami, ktorého výsledkom sú každoročne vydávané bibliografické ročenky okresov i kraja.

V osemdesiatych rokoch má knižnica široko rozvetvenú sieť 22 pobočiek na sídliskách a okrajových častiach mesta. Po roku 1989 sa vytvárajú nové možnosti kvalitatívneho rozvoja služieb. Ako jedna z prvých knižníc tohto typu zavádza výpočtovú techniku do akvizície, spracovania a služieb. V tomto čase je už knižnica, so súhlasom MK SR premenovaná na Verejnú knižnicu Jána Bocatia v Košiciach. Meno nesie po významnom humanistickom básnikovi, diplomatovi, pedagógovi, richtárovi Košíc a knihovníkovi z prelomu 16. a 17. storočia.

V živote knižnice je dôležitý rok 1996. Po 70 ročnom pôsobení v budove historickej radnice sa knižnica presťahovala do zrekonštruovaných priestorov budovy bývalej školy na Hviezdoslavovej 5 a súčasne do Barkóczyho paláca na Hlavnej 48, kde sa vytvárajú nové organizačno-prevádzkové podmienky pre odbornú činnosť a služby. Zároveň v tomto roku po prvýkrát vo svojej histórii stráca knižnica právnu subjektivitu a začleňuje sa do Košického kultúrneho centra, čo malo zvlášť nepriaznivý vplyv na jej činnosť. Od 1. apríla 1999 je knižnica opäť samostatným právnym subjektom v zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského úradu v Košiciach.

V roku 2002 sa uskutočnila transformácia Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach pod nového zriaďovateľa – Košický samosprávny kraj.