Dva príbehy. O smrti a umieraní. O vyrovnávaní sa so stratou. O každodennosti. O šťastí. Bez pseudo filozofického rozjímania. Bez pátosu. V prvom príbehu, ktorému je v románe vyhradený menší priestor, prichádza rodina o malé dieťa, v druhom o matku a manželku. Názov knihy zvádza predpokladať zámer autora – rozprávača vystupovať ako niekto, kto čitateľovi „iba“ sprostredkúva informácie o tom, čo sa stalo niekomu inému. Čiastočne to tak aj je. Carrere naozaj podáva detailné až dokumentaristicky presné správy, ako ich vyskladal z rozprávania postáv, ktorých sa udalosti priamo dotýkali. Ponúka aj svoj, v podstate nezainteresovaný pohľad vzdialeného príbuzného. Text vďaka tomuto prístupu, aj napriek ťaživosti tém, nedevalvuje citová prepiatosť. Rozprávač však neostáva úplne nezaangažovaný. S ohľadom na pretlmočené situácie prehodnocuje neskôr aj svoj vlastný život. V týchto častiach sa román stáva motivujúcim, avšak bez toho, aby čo i len na moment skĺzol na úroveň motivačnej literatúry.
Ako čitateľke mi neprekážali pomerne dlhé pasáže opisujúce francúzsky právny systém (postava umierajúcej matky je sudkyňa). Skôr naopak, skvelo vyvažovali skľučujúce scény utrpenia.
Román Iné životy ako môj je presne tým titulom, ktorý musíte počas i po prečítaní „predýchavať“. A hoci to znie akokoľvek klišéovito, núti sa zamyslieť. Je drsný a zároveň emotívny, dejový aj úvahový. Je jednoducho dobrý.
Knihu odporúča
Mgr. Alena Zavocka
