Billie má štrnásť rokov a žije so svojou mamou, maďarskou Rómkou Marikou, v Nemecku. Sídlisko, kde bývajú nemá práve najlepšiu povesť. Aby obe vyžili, pracuje Billina mama ako čašníčka aj upratovačka. V ich malom, skromne zariadenom byte vládne láska a šťastie. Jej mama je tá najlepšia mama na svete. Má bohatú fantáziu a láskavé srdce.
No jedno leto prichádza z Maďarska stará mama a všetko sa nečakane zmení. Nasťahuje sa do Billinej izby a pestrá paleta života s mamou sa začne vytrácať. Marika náhle zomrie a z Billy sa stane sirota. Svojho otca totiž nikdy nepoznala a mama jej o ňom počas života nič neprezradila.
Po Marikinej smrti sa dostane do detského domova, z ktorého veľmi rýchlo ujde naspäť domov. Onedlho sa však stretáva so starou mamou, ktorá ju chce vziať so sebou do Maďarska. To však rezolútne odmieta. Na základe indícií, ktoré našla v maminej tajnej skrýši, sa na starom Nissane vydáva na dobrodružnú cestu. Podarí sa jej nájsť otca? Uvidí more, o ktorom sa jej neustále sníva?
Elena Fischer sa vo svojom debute venuje nielen téme dospievania, ale aj diskriminácii, strate blízkeho človeka či rodinným vzťahom.
Billie som si okamžite zamilovala. Bolo to ľahké čítanie, ale aj nie.
„Bola som slimák bez ulity. Bola som rastlina bez zeme. Bola som chrobák, čo skončil na chrbte.“
Knihu odporúča: Natália Stojakovičová
