Po prečítaní záložky na knihe som si povedala, že táto knižka stojí za to, aby som si ju prečítala. Autorka svoj román zasadila do prostredia mne veľmi blízkeho – do môjho rodného kraja. Práve vďaka nej som sa mohla vrátiť do rodného mesta Hnúšťa, do Tisovca, Muráňa, či do dediny Skálnik, kde som mala starých rodičov, krstnú, tetu a prežila pekné detstvo. Sprievodcom po týchto blízkych miestach mi bola hlavná hrdinka knihy – Svetlana.
Svetlana má 39 rokov, je riaditeľkou fabriky v Hnúšti, žije sama, bez manžela, bez detí. Je úspešná, ale osamelá. Jeden týždeň trávi u svojej mamy v Rimavskej Sobote a druhý chodí za otcom do Skálnika, kde mu poupratuje, nakúpi, navarí. Hoci má otca rada, trápi ju jeho veľmi blízky vzťah k alkoholu. Svetlana sa jedného dňa zoznámi so starším podnikateľom, ktorý je síce ženatý, no aj napriek tomu sa stanú milencami. A ako to už býva, Svetlana sa do neho zaľúbi. Keď si myslí, že konečne bude šťastná, príde kruté prebudenie. Svetlana príde nielen o spoločenské postavenie, o svoju lásku, ale aj o prácu a aby toho nebolo málo, zomrie aj jej otec.
Príliš veľa na jednu ženu. Zlomí ju to alebo dokáže vstať a nájsť si svoje šťastie? Nájde v sebe silu hľadať? Prezradím vám iba toľko, že sa rozhodne vrátiť do domu svojho otca do Skálnika a skúsiť žiť obyčajným životom, aký poznala, keď tam chodila na prázdniny. Dokáže to však?
Knihu odporúča
Annamária Petrovská
