Ást- islandské slovo pre lásku. Zaľúbený. Doslova chytený v láske.
A také sú knihy od Jóna Kalmana Stefánssona. Jeho knihy sú láska. Plné krásnych myšlienok, až máte chuť vziať do rúk ceruzu a podčiarknuť si ich.
Príbeh o Áste je rozprávaním, teda skôr spomínaním Ástinho otca Sigvaldiho. Sigvaldi jedného krásneho slnečného dňa pri maliarskych prácach spadne z rebríka z veľkej výšky na chodník. V mrákotách, ktoré naňho doľahnú začne rozprávať príbeh. Hovorí o jeho krásnej žene Helge, prvých rokoch života s ňou a ich malými dcérkami, zároveň analyzuje aj svoj život. Spomína na Ástin život, ktorú jej krásna, no bláznivá matka ešte ako malé bábätko opustila a ujala sa jej Steinvör, ktorá ju našla plakať v prázdnom byte a stala sa jej pestúnkou. Kniha je popretkávaná listami, ktoré píše Ásta svojej láske. Je to hlboký, poetický až drsný príbeh. Taký krásny, až som si ho prečítala po dvoch rokoch aj druhý krát. Táto kniha je pre mňa literárna dokonalosť, vo výbornom preklade od Zuzany Stankovitsovej.
„Čo si počať, keď mi všetko, čoho sa dotknem, pripomína že mi chýbaš? A kam sa pobrať, ako sa odtiaľto dostať preč, keď zo sveta niet úniku.“
Knihu odporúča: Natália Kampeová
