Keď som chytila do rúk tento román, nepustila som ho dva dni, kým nebol prečítaný. Mám rada knihy, ktoré zaváňajú nevyriešenou záhadou z minulosti a táto kniha presne takáto je.
Dievčina menom Sarah sa rozhodla napísať knihu o bývalom psychiatrickom ústave Ambergate. Pátra po niečom, čo by čitateľovi priblížilo, ako sa tam žilo, ako narábali s pacientmi, aké praktiky používali a možno aj po nejakom tajomstve, ktoré sa odohralo za múrmi ústavu. Pri pátraní jej pomáha jej kamarát – bezdomovec, ktorý tam trávi dni i noci.
Jedného dňa objavia na povale staré kufre, ktoré pacientom zobrali, keď nastúpili na liečenie. Obsah jedného z nich, spolu s listom, prinúti Sarah pátrať po jeho majiteľke.
Dozvie sa o strašných veciach, čo sa diali v ústave pacientom, z ktorých sa mnohí stali „bláznami“ až tam. Kým neprekročili brány ústavu, boli to iba nešťastní ľudia. Životný príbeh Amy Sullivanovej je toho živým dôkazom. Strávila v ústave 47 rokov svojho života, ktorý mohla plnohodnotne prežiť „vonku“. Sarah pri svojom pátraní navyše zistí, že do tohto príbehu je zainteresovaný aj jej najbližší príbuzný.
Hoci je príbeh vymyslený, ústavy ako Ambergate skutočne v minulom storočí existovali a spôsoby liečenia a správania sa personálu nemocnice ku klientom odrážajú realitu. Konkrétne v tejto knihe ide o ústavy vo Veľkej Británii a Severnom Írsku.
Ak vás táto kniha zaujala, pozývam vás k nám do knižnice, kde ju nájdete v našom fonde.
Knihu odporúča
Mgr. Miriam Takáčová
