Knihy Ladislava Ziburu

Ladislav Zibura je mladý cestovateľ, spisovateľ a recesista (ťažko povedať, čo ho vystihuje najviac), ktorý v posledných rokoch zaujal verejnosť svojím netradičným štýlom cestovania. Od roku 2011 podnikol pešie púte do Santiaga de Compostela, do Ríma a bicyklom sa dostal až k Baltskému moru. Literárne spracoval svoje putovanie z bulharsko-tureckých hraníc do Jeruzaléma v knihe 40 dní pěšky do Jeruzaléma (2015), cestopis Pěšky mezi Buddhisty a komunisty (2016) venoval púti do Nepálu a Číny. Zatiaľ posledné dielko Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii (2017) doplnilo dve predchádzajúce v zbierke našej knižnice.

V Ziburových knihách rozhodne nenájdeme podrobné zemepisné údaje, informácie o kultúrnych pamiatkach, či prírodných zaujímavostiach. Jeho knihy sú o poznávaní ľudí. Putuje bez mapy (aspoň to tvrdí), po tých najzapadnutejších dedinách, nevyberá si zaujímavý typ krajiny, či blízkosť významných turistických atrakcií, jasný je len cieľ. Cestu si volí často úplne spontánne a môžeme sa spoľahnúť, že táto „nepripravenosť“ ho často zaskočí nečakanými situáciami. Prespáva vo svojom hamaku pod holým nebom, ale často využije aj pohostinnosť miestnych obyvateľov, ktorí dokážu byť až prekvapivo ústretoví k osamelo putujúcemu cudzincovi. Tento štýl cestovania je možno pre mnohých nepochopiteľný. V ére masového turizmu sa väčšina z nás stala lovcami zážitkov, najvychytenejších zaujímavosti danej krajiny. O všetkom si vedieme denníky, rýchle a povrchné postrehy „zvečňujeme“ v albumoch na Facebooku. Ziburove knihy sú typické svojim sviežim humorom, sebairóniou, ale napriek svojej jednoduchosti nás možno privedú k malej úvahe nad zmyslom samotného cestovania, nad úrovňou tolerancie k iným kultúram, nad sociálnymi, ekonomickými a politickými podmienkami, v ktorých miestni ľudia žijú. Prvý z titulov kritici zhodnotili ako „humorný cestovateľský bestseller“ a ďalšie pokračujú v tomto trende, pričom možno sledovať „Ládíkov“ literárny aj osobnostný vývoj.

Odporúčam čitateľom, ktorí: