Mám rád literatúru španielsky píšucich autorov. S dielom tohto uruguajského spisovateľa som sa prvýkrát stretol na jednej knižnej prezentácii, kde bol spomenutý len tak na okraj. Onedlho sa mi zhodou náhod dostala do rúk táto kniha. Hoci jej názov môže na niekoho pôsobiť morbídne, je o všetkom, čím život je – o láske, hľadaní, úsmeve, smrti. Kniha obsahuje 32 poviedok. Pri ich čítaní sa mi neraz stalo, že na prvé čítanie banálne príbehy mali pre mňa tú najväčšiu silu. Benedetti dokáže aj z bežných dialógov vyťažiť pre čitateľa to najpodstatnejšie – ponúknuť mu nový pohľad na veci, v ktorých má jasno. Medzi poviedky, ktoré ma najviac zaujali patrili – Rekviem s hriankami, Vojna a mier, Zlosť sa už pominula, Len pre predmety.
„Prebehol očami po knižnici, po širokých chrbtoch kníh viazaných v koži. Aj to platilo len dovčera. Vždy, keď sa vracal z práce, keď mal tvár, ruky, šaty presiaknuté vôňou ulice, keď sa cítil ako v zajatí, vyprahnutý, neschopný vystáť ďalší nápor okolitého sveta, vždy stačila len prítomnosť týchto kníh, týchto svetov, ktoré striehli na jeho príchod, aby sa upokojil, zabudol na každodenné trápenie.“ (s.147)
Knihu odporúča
Ján Šimko
