Dni sa krátia, večery sú dlhšie, slnko stráca svoju silu a príroda sa pripravuje na zimný spánok. Takto prichádza zima a s ňou začína obdobie adventu, ktoré končí Vianocami. A krátko po vianočných sviatkoch už vítame nový rok. K tomuto obdobiu sa viaže množstvo zvykov a tradícií. Čo viete o našich zvykoch tohto obdobia, či zvykoch adventných, vianočných a novoročných aj v iných kútoch sveta?
Advent je názov pre prvé štyri týždne cirkevného roku. Je to čas pokánia, zamyslenia sa nad sebou, pokoja, rozjímania, dobročinnosti a upokojenia. Pochádza z latinského slova „adventus“ čo v preklade znamená príchod a odkazuje na príchod Spasiteľa. S týmto obdobím sa spája mnoho zvykov. Napríklad adventný veniec. Má 4 sviečky, ktoré sa každú adventnú nedeľu postupne zapaľujú. Viete, aké by mali mať farby ?
Zima mohla zasadnúť na svoj trón už na sv. Martina, 11. novembra, kedy Martin prichádzal na bielom koni. Čiže sa očakával prvý sneh. Zvyčajne v nedeľu pred týmto sviatkom sa na obed piekol jeden druh hydiny. Viete, čo pečené bolo na stole?
Ako prvá sa na adventnom venci zapaľuje fialová sviečka, tzv. Svieca prorokov. Pripomíname si ňou prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista. Druhá fialová sviečka, „Betlehemská“ reprezentuje lásku a Ježiškove jasličky. Ako tretia sa zapaľuje ružová sviečka vyjadrujúca radosť, že pôst je takmer na konci. Posledná fialová sviečka, Anjelská, predstavuje mier a pokoj. Ako voláme tretiu, ružovú sviečku?
Začiatok zimy bol považovaný za čas, kedy tak ako nad svetlom prevládne tma, nad dobrom nadobúda prevahu zlo. Verilo sa, že v tomto období zlé sily a démoni čarami môžu škodiť ľuďom, ale aj ich majetku či zvieratám a dobytku. Toto magické obdobie začínalo 25. novembra na Katarínu a trvalo až do dňa zimného slnovratu. Ako nazývame toto obdobie?
Naši predkovia s temnými silami bojovali rôzne. Úlohou týchto zvykov a rituálov bolo odohnať zlé sily. Tento čas využívali aj na ľudovú mágiu a pranostiky. Mnohé z týchto zvykov pretrvali dodnes. V predvečer Lucie po domoch chodievali ženy v bielych plachtách, s pomúčenou tvárou a bielymi pierkami a vymetali temné sily, zlých duchov, choroby a trápenia. Od Lucie do Vianoc bolo treba v topánkach pod pätami nosiť mince, aby to prinieslo peniaze v budúcom roku. Na Luciu sa dievčatá pri trasení plota mohli dozvedieť aj odkiaľ príde ich ženích. Prezradiť im to malo zviera. Ktoré?
Posledný novembrový deň má v kalendári meno Ondrej. Čo čaká členov rodiny budúci rok veštila na Ondreja jej hlava. Pod 4 hrnčeky sa ukryl chlieb, prsteň, hrebeň a zemina. Potom sa hrnčeky zamiešali a štyria rodinní príslušníci si takto určili vlastné osudy. Kto pod hrnčekom našiel chlieb, mal počas nasledujúceho roka zbohatnúť, prsteň predstavoval svadbu, zemina mala ohlásiť smrť niekoho blízkeho. Čo znamenal hrebeň?
Na deň sv. Barbory sa zachoval zvyk rezať vetvičky, ktoré vo váze rozkvitnú presne na Štedrý deň. Dievčence dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetvička rozkvitne. Viete vetvičky čoho boli vo váze narezané?
Sviatkom sv. Mikuláša si pripomíname biskupa Mikuláša, ktorý je známy predovšetkým vďaka svojej štedrosti. Už v predvečer tohto dňa si deti čistia čižmičky, položia ich na okno a čakajú, čo im Mikuláš donesie. V rôznych krajinách poznajú Mikuláša pod rôznymi menami, v závislosti od jazyka. Tušíte ako ho volajú v Holandsku?
Štedrý deň bol pôstny a vyústil do bohatej, niekoľkochodovej večere. Na štedrovečernom stole nesmel chýbať chlieb, soľ, oblátky, cesnak, po troche z rôznych obilnín, jabĺčka, orechy a sušené ovocie. Jedávala sa kapustnica, ryba a múčne jedlá, ktoré sa polievali mliekom s medom a maslom a posýpali makom alebo bryndzou. Ale čo sa dávalo pod obrus?
Na Štedrý deň sa na stôl mohol položiť aj tanier pre zosnulého, na ktorý sa kládla trocha z každého jedla. Nepatril sem však nôž, preto z chleba otec odlamoval. Od Štedrého večera po Nový rok nesmel na stole ale chýbať:
A čo Štedrý deň inde vo svete. Napríklad v Bulharsku na štedrovečerný stôl dávajú med, cesnak, ovocie a oriešky, všetko však v nepárnych počtoch. Rovnako ako u nás, ani tu sa nevstáva od stola, kým všetci nedojedia. Čo však nemôžu Bulhari po 40-dňovom pôste jesť ani na Štedrý večer?
Vo Fínsku zas napríklad Štedrý večer začínajú tradičnou saunou. Fíni sú presvedčení, že ich krajina je domovinou Santa Klausa a že práve od nich, z Rovaniemi, vyráža roznášať darčeky deťom do celého sveta. Na štedrovečernom stole tu nesmie chýbať šunka, pečený moriak či hus a šalát. Ale nie zemiakový ako u nás, tak aký je to šalát?
Kedysi na Slovensku na Silvestra chodili po dedine dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy. Ženy túto slamu trhali a dávali sliepkam do kurína, aby aj v novom roku dobre znášali vajcia. Ako týchto mužov volali?
K silvestrovským zvykom patrilo aj zametanie smetí do kúta miestnosti, nie von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu. Zakázané boli tiež niektoré práce v domácnosti, ako pranie a vešanie bielizne, pretože ten, kto ju vešal, mohol ťažko zomierať, alebo sa dokonca obesiť. Čo znamenalo, nevymiesť niekoho z domu?
Na Slovensku doteraz prežíva stará povera, že na novoročnom stole sa nesmie objaviť žiadna hydina, ktorá lieta, ani ryby, pretože v novom roku by peniaze aj šťastie uletelo alebo odplávalo. Tradičným novoročným jedlom býva:
Dostatok finančných prostriedkov v novom roku si ľudia poisťovali aj konzumáciou jedál symbolizujúcich peniaze. Z čoho boli také jedlá?
Pre nás zvláštny zvyk majú Španieli. S údermi polnoci na Silvestra jedia dvanásť bobúľ hrozna. Každý jeden plod prináša na jeden mesiac v roku:
V Nórsku sa na Nový rok jedáva ryžový nákyp. Len v jednej miske s nákypom je však ukrytá mandľa a ten, kto ju nájde získa:
V jednej krajine je tradíciou netráviť posledný deň roka na tanečných parketoch, ale nostalgicky, no napriek tomu veselo, s mŕtvymi príbuznými na cintoríne. Viete kde majú tento zvyk?
Na Nový rok si ľudia dávali veľký pozor na to, čo robia a ako to robia, pod heslom:
