Sviatok všetkých svätých aj Halloween majú rovnaké korene a pôvod vzniku. Pozrime sa, ako vznikli, ako v rôznych kútoch sveta prebiehajú aj čo majú spoločné a v čom sa odlišujú.
Sviatok všetkých svätých má svoj pôvod v keltskej kultúre. Kelti mali sviatok Samhaim a slávili ho v deň keltského Nového roka, ktorý pripadol práve na 1. november. Starí Kelti verili, že v túto noc sa svet živých prelína zo svetom mŕtvych. Zapaľovali v túto noc oheň. Viete prečo?
Prvýkrát sa v Rímskej ríši oslávil Sviatok všetkých svätých 13. mája 609. Zmenu dátumu slávenia sviatku z 13. mája na 1. novembra zaviedol pápež Gregor III. Pápež v tento sviatočný deň slávnostne posvätil kaplnku v Bazilike sv. Petra k úcte všetkých svätých. Čo bolo dôvodom na zavedenie tohto sviatku?
Aj Halloween má pôvod v keltskom sviatku Samhain. Nebola to slávnosť venovaná jednému božstvu, ale všeobecne všetkým nadprirodzeným silám, vrátane duší zomrelých. Slávi sa v noci z 31. októbra na 1. novembra a slovo Halloween je odvodené od All Hallows’ Even alebo All Hallows’ Evening, čo znamená:
Pre Halloween je typická aj výzdoba. Vznik tradičnej vyrezávanej ozdoby sa spája s írskym príbehom o mužovi, ktorý prekabátil diabla. Najprv ho dostal na strom, na ktorý potom vyrezal kríž. S diablom uzavrel dohodu, že mu nikdy nevezme jeho dušu. Muža ale pre jeho skutky nemohli vziať ani do neba a tak musel naďalej blúdiť po zemi. Aby videl na cestu, diabol mu posmešne hodil nehasnúci uhlík, ktorý si on vložil do vydutej repy. Ako sa volá muž z legendy?
Nasledujúci deň po Sviatku všetkých svätých prichádza Pamiatka zosnulých. Má svoju tradíciu od roku 998, keď opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny začal tradíciu 1. novembra od večera vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na ďalší deň, teda 2. novembra, slúžiť veľkú zádušnú omšu. Pod akým iným názvom je u nás tento sviatok známy?
Sviatok Všetkých svätých je čas, kedy si spomíname na našich blízkych, ktorí sú už nebohí, čas kedy im ideme na hroby zapáliť sviečku. Dnes však zapálenie sviečky na hrobe má iný význam ako v časoch Keltov. Horiaca sviečka je symbolom:
Španielske tradície oslavy sviatku zosnulých a svätých sú iné ako tie naše. Od 31. októbra do 2. novembra má každý deň svoj názov a tradície. 31. október je Deň čarodejníc. 1.november je Deň všetkých svätých a 2.november je Deň mŕtvych. Ľudia idú na cintoríny, vyzerá to však trochu inak ako u nás. Pre nich je to stretnutie s príbuznými a nielen s tými živými. Príbuzní na hroby prinášajú okrem kvetov:
Aj v Škandinávii oslavujú Sviatok všetkých svätých, na rozdiel od nás však tento sviatok nemá presne určený dátum. Pripadá vždy:
Azda nikde na svete si zosnulých nepripomínajú veľkolepejšie ako v Mexiku. Tu sa kresťanská tradícia spojila so zvykmi Indiánov. „Dia de los Muertos“ (Deň mŕtvych) sa oslavuje od 31. októbra do 2. novembra. Spomínajú na tých, čo tu už nie sú, rozprávajú ich príbehy a oslavujú ich životy. Rodiny hodujú aj priamo na cintorínoch. K tomuto sviatku patria sladkosti v tvare lebiek, tequila, tanec a hudba, ale aj sprievody ľudí prezlečených za
Začiatkom 20. storočia sa hlavne vo vidieckom prostredí rozšírila tradícia pálenia sviečok. Vence a kvetinová výzdoba pribudli až oveľa neskôr. Na Slovensku sa začali dodržiavať aj určité rituály, napríklad pečenie tradičného pečiva – štvorhranného pečiva plneného makom či džemom, ktoré sa zvyklo volať aj „dušičky“ a žemlí v tvare hnátov, položených do tvaru kríža, ktoré sa zvykli nazývať aj:
