Každý kút sveta má svoje typické jedlá. Pre Slovensko sú napríklad tradičné bryndzové halušky, pre Maďarsko guľáš a pre českú kuchyňu známe knedlo-vepřo-zelo. Na Slovensku každý kraj, ba priam každá dedina, má typické a tradičné jedlá, s ktorými sa už v susednej obci alebo aspoň s presne takou podobou toho jedla, nestretnete. Poznáte jedlá z východného Slovenska i ďalších slovenských regiónov?
Veľmi chutná, hustá fazuľová polievka so zeleninou a údeným kolenom z Jasova. Na jej prípravu potrebujeme suchú farebnú fazuľu, údené koleno, petržlen, mrkvu, kaleráb, cibuľu, cesnak, krúpy, zemiaky, prerastanú slaninku, petržlenovú vňať, soľ, polievkové korenie, mletú červenú papriku a bravčovú masť, no a múku na zápražku. Aký je jej názov?
Gruľovníky z Margecian majú sladký i slaný variant. Na sladko sú s bravčovou masťou a posypané práškovým cukrom, na slano potreté masťou, iba so soľou, prípadne s cesnakom. Viete, ktorá surovina nesmie v gruľovníkoch chýbať?
Kuľaša je kaša s veľmi jednoduchým receptom. Do vriacej slanej vody nasypeme múku a varíme za stáleho miešania kým hmota nezhustne. Kašu pomastíme maslom a podávame s kyslým mliekom alebo na sladko posypanú práškovým cukrom či poliatu karamelom. Z akej múky ju varíme?
V Družstevnej pri Hornáde pečú výborné koláče z kysnutého cesta. Aj tieto majú svoju sladkú i slanú podobu. Plnené sú dusenou sladkou či kyslou kapustou, alebo ako sladké s pocukrovaným tvarohom s hrozienkami. Ako sa koláče volajú?
Uhliarske halušky z Poproča, i keď sa jedia s bryndzou, sú trochu iné ako tie, ktoré si bežne varíme. Viete, čím sa líšia?
Zemiaky, múka, pomleté údené mäso. Konečný tvar jedla je guľka, ktorá sa podáva poliata masťou s opraženou cibuľkou a kyslou kapustou. Kde je toto jedlo tradičné?
Kto by nepoznal spišské pirohy plnené bryndzou a varenými zemiakmi. Ale máme aj tatarčené pirohy. Ich názov je odvodený od tatarky (pohánky), názov ktorej je zas odvodený od Tatárov (pohanov), ktorí ju do našej kuchyne priniesli. Odkiaľ pochádzajú tieto pirohy?
Plnená kapusta alebo ako sa jej na Zemplíne hovorí, holubky, nie sú len jedlo, je to tradícia. Michalovčanom sa v súvislosti s nimi podaril aj zápis do Slovenskej knihy rekordov. Zakrútili najmenší holubok. Meral len:
Zahusťuje sa ňou polievka, dokonca aj vianočná kapustnica. Pravá domáca východniarska mrvenica. Ale na východe Slovenska sa volá inak. Ako?
Pozrime sa okrem východniarskych aj na tradičné jedlá z iných slovenských krajov. Azda najstarším záhoráckym receptom je šumajstr. Sýte jedlo, ktoré sa je väčšinou s chlebom a chutí s kyslou uhorkou. Základom tohto jedla je:
Liptov je predovšetkým známy svojou bryndzou a syrmi, a preto nikoho neprekvapí, že odtiaľ pochádza aj šmirkas, čiže bryndzová nátierka. Ale poznáte meteník z obce Likavka? Je to:
Zemiaky, múka, masť, kyslá kapusta a slanina boli typickými surovinami, ktoré sa denne používali v horehronských kuchyniach. A zemiaky, kukuričná múka, slaninka, mlieko sú aj základom tradičného jedla, ktoré sa volá:
Orava bol chudobný región. K najstarším jedlám patrili obilninové kaše a rôzne placky. Tušíte, čo mohlo byť základom oravskej polievky šajtľava?
V Turci pestovali zeleninu i ovocie a mleli mak. Chovali dobytok a hydinu, bolo teda z čoho variť aj piecť. Viete, čo by tak mohol byť Kacafrc?
Výrazné, sýte vône a chute, to sú jedlá Podunajska. Jeho kuchyňa je ovplyvnená maďarskou, v istom období dokonca tureckou kuchyňou. Zmes červenej fazule, údeného bravčového kolena, klobásy a mnohých ďalších ingrediencií spolu s krajcom chleba a lyžičkou smotany na vrchu, to je výborná polievka, ktorá nesie meno známeho spisovateľa. Ktorého?
Príprava tradičných pokrmov z Novohradu nebola vôbec zložitá a vyžadovala si aj krátky čas na realizáciu. Postupne sa, žiaľ, veľa z nich z našich jedálničkov vytratilo. Pamätáte si z čoho a ako sa pripravovala haruľa?
Aj Hontiansky región má svoje gastronomické špeciality. Dokonca v ich varení organizujú súťaž, pretože jedlo tiež patrí do kultúrneho dedičstva. Takýmto dedičstvom sú určite aj žibritovské perky. Múčne jedlo s jedným typickým lekvárom. Akým asi?
Nemôžeme v našom gastronomickom putovaní vynechať Podpoľanie. K svadobnému obradu a svadobnej hostine tu patril vyzdobený svadobný koláč, ktorý sa piekol z kysnutého cesta. Viete, ako sa volal?
Naši predkovia na Kysuciach žili z toho, čo si vypestovali. Nebolo toho veľa - zemiaky, kapusta, ak mali sliepky, boli vajíčka, od kravy mlieko a maslo. Z Kysúc pochádza múčne jedlo sýrniky. Myslíte, že je zo syra? A ak nie, z čoho?
Horné Považie má takisto svoje typické a tradičné pokrmy. Varili hlavne jednoduché, výživné a zdravé jedlá. Aj v tomto regióne mali niekoľko dobrých polievok. Jednou z nich je chábovica. Čo myslíte, čo je jej základom?
