Košický kraj je organizácia štátnej správy na juhu Východného Slovenska. Má rozlohu 6 753 km² a žije tu vyše 800-tisíc obyvateľov. Bol zriadený reformou verejnej správy v roku 1996. Košický samosprávny kraj zaberá viacero historických území. Každé z  nich je jedinečné, spolu vytvárajú rozmanitý a pozoruhodný celok, plný nádherných kontrastov. Geograficky je rôznorodý. Najmohutnejším pohorím v  západnej časti je Slovenské Rudohorie. Srdcom kraja je Košická kotlina, ktorú z východu ohraničujú Slanské vrchy. Za nimi sa už rozprestiera Východoslovenská nížina.

Vojenské stretnutie, ktoré sa odohralo v piatok 15. júna 1312 neďaleko Košíc medzi vojskom kráľa Karola I. Róberta z Anjou, posilneným o vojská spišských Sasov, bojovníkov rádu johanitov a vojsko Košíc, a vojskami Omodejovcov (synov nebohého palatína Omodeja), doplnenými o oddiely Matúša Čáka Trenčianskeho. Bola to:
V marci 1626 sa v Košiciach v Levočskom dome konala slávna, týždeň trvajúca svadba sedmohradského kniežaťa s príslušníčkou nemeckého panovníckeho rodu Hohenzollen, Katarínou Brandenburskou. Svadobnú slávnosť sprevádzali rytierske turnaje, maškarné vystúpenia artistov, ohňostroje, konské dostihy a ľudová veselica. Ženil sa:
Od 9. decembra 1944 do noci zo 17. na 18. januára 1945 prebiehali ťažké boje medzi vojskami nemeckého Wehrmachtu a Červenou armádou. Prekonať tento priesmyk sa Červenej armáde podarilo 18. januára 1945, keď nemecké vojská začali ustupovať na západ. Dnes sa tu nachádza pamätník, odhalený pri príležitosti 10. výročia bojov. Ide o priesmyk:
Táto vzbura 21. februára 1921 bola vzburou hladu. Zníženie mesačnej dávky múky i jej nekvalita dohnali miestne ženy k tomu, aby sa šli sťažovať riaditeľovi vtedajšieho najväčšieho hutníckeho podniku na Slovensku. Situácia sa vyhrotila tak, že robotníci, ktorí prišli brániť svoje ženy, ubili na smrť riaditeľa i ďalšieho vedúceho pracovníka. Policajti vystrelili do davu 17 nábojov a štyri z nich zabili štyroch mužov a ďalších 14 ľudí bolo zranených. Vzbura bola v:
Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov bol programový dokument vyhlásený na prvej plenárnej schôdzi vlády Národného frontu Čechov a Slovákov 5. apríla 1945. Je známy ako:
Najväčšie povstanie poddaných na Slovensku. Má aj prívlastky cholerové či sedliacke povstanie. Odohralo sa v júli a auguste 1831 v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Spišskej župe. Do povstania sa zapojilo mnoho roľníckych usadlostí. Spolu viac ako 150 obcí a aktívne sa ho zúčastnilo vyše 40 000 povstalcov. Dostalo názov:
Košickí mučeníci je spoločné označenie pre kňazov Mareka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Godeckého, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach v Kráľovskom dome počas povstania Gabriela Betlena. Rákociho zmocnenec im ponúkol záchranu, ak sa zrieknu katolíckej viery. Zajatci to odmietli. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou. Pápež Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 vyhlásil za svätých. Dnes na mieste ich umučenia stojí:
Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský sa usiloval o získanie Dalmácie, ale na vojnu potreboval peniaze a tak si od poľského kráľa Vladislava II. požičal. Ako zálohu sľúbil 13 spišských miest. 16. októbra 1412 sa obe krajiny dohodli na pôžičke. Až v roku 1778 spišské mestá (Poprad, Ľubica, Matejovce, Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami, Ruskinovce, Spišská Belá, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Tvarožná, Vrbov) znova získali práva z roku 1271. Ktorý uhorský panovník zrušil poľský záloh spišských miest?
Je historicky známe, že jeden z najslávnejších lekárov Európy skúmal v oblasti Tokaja zdravotné účinky jedinečného tokajského vína na ľudský organizmus. V roku 1529 prišiel na Zemplín. Vítal ho leleský prepošt, ale lekár odmietol ponuku pohodlia na prepošstve a celkom rád prijal skromné priestory na nádvorí zemplínskeho hradu vo Veľkom Kamenci. Bol to:
29. júla 1968 sa v Čiernej nad Tisou stretol Alexander Dubček s generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a predsedom Prezídia Najvyššieho sovietu. I keď Sovieti už mali v hlavách plán na naše vojenské obsadenie. Cez deň sa rokovalo vo vagónoch na stanici v Čiernej nad Tisou, večer vlak sovietskych papalášov odviezol do Čopu. V Československu sa prespať neodvážili. Tým generálnym tajomníkom UV KSSZ bol: