Knižný debut Krysa od pomerne neznámeho fínskeho autora Samiho Tissariho humorne popisuje detstvo a dospievanie ústrednej postavy Pavla Dybenka a život s jeho rodičmi – otcom Anatolijom a matkou Julijou. Čitateľ sa oboznámi s neutešenými pomermi vo vtedajšom Sovietskom zväze a zvláštnom meste Buratino, v ktorom sa nachádza tajný výskumný ústav a továreň Časoenergetika.
V knihe rezonuje silný odkaz na amerického psychológa Franka Rosenblatta, ktorý sa zaoberal umelou inteligenciou. Je autorom matematického algoritmu – perceptronu. Ide o prístroj vytvorený na základe techniky 50. rokov, ktorý prostredníctvom neurónových sietí simuloval ľudské myšlienkové procesy. Vďaka Rosenblattovi sa Sovietsky zväz stáva svetovou veľmocou vyvíjajúcou vševediace stroje.
V samotnom deji sa prelína minulosť so súčasnosťou, čo môže na čitateľa pôsobiť mierne chaoticky. Zaujímavou a dosť výraznou postavou v príbehu je aj babička Marfa, vojnová invalidka, ktorá vo vojne velila skupine partizánov a prišla o obe nohy. Čitateľa zaujme jej prirodzene drsný humor a vôľa čeliť životným problémom. V románe je ukázaný aj pozitívny vplyv umelej inteligencie, keď sa Pavlova mama Julija, ktorej bola diagnostikovaná rakovina, rozhodne, že zvyšok života strávi v Zbarského kapsule, kde bude žiť neobmedzene dlhú dobu. Kapsula vyvinutá Zbarského biochemickým inštitútom (nesie meno slávneho sovietskeho biochemika Borisa Zbarskijho) zaručovala človeku vznášajúcemu sa v jej útrobách niečo ako večný život.
Zlom v príbehu nastane, keď otec prinesie Pavlovi z továrne záhadnú bábiku, ktorá funguje na jadrovú energiu. Všetci Pavlovi blízki tragicky zahynú a on zostáva sám v odľahlej chatke s bábikou.
Hlavnou témou knihy je umelá inteligencia a jej veľký dosah v dnešnom pretechnizovanom svete. Hľadá odpovede na to, ako by vyzeral svet, keby umelá inteligencia prevzala moc nad ľudstvom a čo nastane, ak technológie prestanú fungovať?
Knihu odporúča: Marián Molnár
