Je to veľmi krásna a hlboká kniha. Zo začiatku sa mi zdala nudná a nechápala som, ako sa mohla páčiť kolegyni, ktorá mi ju odporučila. Keď som sa však “prehrýzla” prvými stranami, už som ju nedokázala nepustiť z ruky.

Hlavnou postavou je mladá Violette, smoliarka, s ktorou sa život veľmi nemaznal. Vyrástla v detskom domove a keď si ju aj nejaká rodina vzala, vrátili ju späť.  Po dovŕšení plnoletosti sa musela začať o seba starať sama. Pracovala ako barmanka, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom, ktorý ale nebol ideálny. Zneužíval ju a viac ako rodina ho zaujímali motorky a iné ženy, preto Violette musela pracovať aj zaňho. Jediný dar, ktorý od neho dostala, bola dcéra Léonine.

Jedného dňa, sa ale prihodilo nešťastie, ktoré hlavnú hrdinku doslova pochovalo zaživa.  To, že neskôr mala také netradičné zamestnanie, ju úplne vystihuje – stala sa totiž správkyňou cintorína. Spoznala nových ľudí, našla si dokonca priateľov, z ktorých jeden ju obzvlášť zaujal.

Hovorí sa, že po každej búrke vyjde slnko a pre tento príbeh to úplne platí. Na konci knihy sa čitateľ dočká aj odhalenia viacerých ťaživých tajomstiev.

Knihu odporúča: Miriam Takáčová