Pekné okolie Košíc, blízkosť lesov a horských hrebeňov bolo už odpradávna vyhľadávaným miestom oddychu a zábav Košičanov. Od 19. storočia patrili k najatraktívnejším a zároveň nenáročným vychádzkovým miestam okolia Košíc, Čermeľské údolie s hostincami a reštauráciami, ďalej lokalita Bankov s liečivými kúpeľmi a hotelom ako aj kúpele pri Ľudovítovom prameni. Výletníci túžiaci po náročnejších cestách smerovali zväčša do okolitých košických lesov. V druhej polovici 19. storočia vznikajú prvé turistické organizácie; zakladajú sa značené turistické chodníky, stavajú sa turistické útulne a chaty.

Letná záhrada na Bankove

Pre hostí v Bankovských kúpeľoch je pripravené občerstvenie v letnej záhrade, podáva sa pečené kura a iné špeciality na jedenie a pitie. Je tu pivný brloh, kde si páni môžu dať pivo, alebo klobásu, pre dámy je pripravené mlieko, káva a pečivo a osvieženie v podobe cukroviniek pána Ardüzera.[1]

(Z denníka Kassa-Eperjesi Értesítő, jún 1851)

[1] Ardüzer Kristián (1821-1900) – košický cukrársky majster.

Výletné miesta v okolí Košíc

Košice majú okolie bohaté na prírodné krásy. Radi navštevujeme svieže smrečiny Bankova, radi sa kocháme panorámou z Jahodnej alebo z vyhliadkovej veže na Hradovej. No neuspokojme sa iba s týmito blízkymi bodmi, zájdime aj ďalej, do hôr, objavme vzdialenejšie krásy nášho okolia, ktoré nám môžu ponúknuť ešte krajšie výhľady a zážitky. Turistické cestičky v okolí sú vďaka košickej sekcii Karpatského spolku značené farbami a tabuľami, za čo im patrí veľká vďaka.

Keď opustíme železničnú zastávku v Kostoľanoch n/Hornádom a pri železnom moste odbočíme z krajinskej cesty doľava, čoskoro sa ocitneme v údolí Brodkého potoka. Značky nás dovedú až Ireninmu prameňu, odkiaľ sa po menšom stúpaní dostávame po pohodlnej cestičke k slávnej Kráľovej studni. Z tohto miesta sa cez Kavečany a popri Hradovej dostaneme domov ešte pred západom slnka.

Rovnako údolím Brodkého potoka vedie chodník na Bielu skalu (820 m), Vysoký vrch (853 m) a o niečo nižšie vyvýšeniny Prielohy a Stádlo. Zo všetkých týchto návrší je čarokrásny výhľad. Chodníčky sú všade riadne upravené. Výlet ukončíme cez Kysak v Obišovciach.

Z Vysokého vrchu smeruje značená cesta na Jahodnú, a z vrchu Pokrivý do Košickej Belej. Z poslednej vyvýšeniny vedie strastiplná cesta až k Ružínu, ktorého mlyn v pozadí s rímskokatolíckym kostolom ponúka malebnú scenériu. Z Pokryvého môžeme prejsť  aj na pustý vrch Sivca. Z jeho vysokých brál ďaleko dovidieť do údolia Hornádu, i do častí Abova, Spiša a Šarišskej župy. Z Jahodnej a Košickej Belej sa do Košíc dostaneme pešo, z Ružína sa môžeme prepraviť vlakom.

Zo železničnej zastávky Košické Hámre sa vydávame z Hornádskeho údolia do Opátky, cestou míňame dediny Košické Hámre a Malý Folkmár. Obec Opátka je východiskovým bodom pre tri rôzne výletné trasy. Sú to: Opátka – Kojšovská hoľa – Gelnica (iba pre vytrvalých výletníkov), Opátka – Zlatá Idka a Opátka – Vyšný Klátov – Košice. Dobre značené trasy vedú cez husté, tmavé a tiché lesy, odkiaľ sa vraciame domov nabitý energiou.

(Z vestníka Idegenforgalom, marec 1911)

Znečistené Čermeľské údolie

Sotva pohladili prvé jarné lúče stromy Čermeľského údolia, ihneď sa objavili početné, no oprávnené sťažnosti ľudí – Čermeľské údolie je plné odpadkov a strašne znečistené! V tomto prípade nejde ani tak o zanedbané chodníky a serpentínové cestičky, ako skôr o to, že tieto miesta, ktoré hojne navštevujú dovolenkujúci vojaci, hľadajúci  pokoj od rušného a prašného mesta, sú formálne nepriechodné. Na každom kroku cítiť dusivý, nepríjemný a nezdravý zápach. Celé údolie je pohltené týmto strašlivým smradom. Prechádzka, rekreácia či akýkoľvek oddych je preto absolútne vylúčený. Príčinou tohto poburujúceho stavu bolo vojsko ubytované v čermeľskom kiosku počas zimných mesiacov, ktoré zanechalo po sebe nesmierne veľké množstvo smeti, zvyškov jedál a iných, naskrz sem nepatriacich odpadkov. Preto namiesto čerstvého otužujúceho vzduchu, musia návštevníci na horských cestičkách, na brehu potoka i v tieni stromov, dýchať celkom iné „vône”.

Čermeľské údolie a Bankov patria k dôležitým výletným miestam Košíc. S prichádzajúcim teplejším počasím rastie aj počet turistov. Upozorňujeme príslušné orgány na neudržateľný stav Čermeľského údolia a v mene košického meštianstva žiadame, aby sa rýchlo a radikálne urobili potrebné opatrenia.

(Z denníka Felsőmagyarország, marec 1916)

Výlet turistického spolku

Košická skupina turistického spolku Priateľov prírody uskutoční počas turičných sviatkov nasledujúce výlety.

Prvá skupina vyráža v sobotu ráno o siedmej hodine spred múzea. Trasa: Bankov, Kojšovská hoľa, ubytovanie v chate Karpatského spolku. Na druhý deň presun ku Békefiho chate. Vedúcim prvej skupiny bude Béla Rozmus.

Druhá skupina vyráža v nedeľu ráno o pol štvrtej hodine. Zraz na železničnej stanici, kde sa stretne s turistickými skupinami z Miškolca a Budapešti. Cieľ: Békefiho chata. Vodcom skupiny bude Endre Korponay.

(Z denníka Kassai Ujság, máj 1918)

Vykradli turistickú chatu

Útulňa Turistického spolku priateľov prírody, nachádzajúca sa v blízkosti Ružína v polohe Vozárska, sa už po tretí raz stala terčom útoku neznámych lupičov – možno šlo o miestnych vagabundov. Zlodeji si odtiaľ poodnášali celú vnútornú výbavu, ktorá mala slúžiť k pohodliu prichodiacich milovníkov prírody.

Podobný osud postihli aj ďalšie podobné príbytky. Útulňa Karpatského spolku na Prednej holici bola taktiež, už po tretí krát úplne vybielená, dokonca skoro rozrumená. Zlodeji neobišli ani poľovnícke chaty „Repi“ a „Otília“ patriace košickému poľovníckemu združeniu.

Z dôvodu opakovaných vlámačiek, nechávajú priatelia prírody, okná chát a útulní dokorán otvorené, aby tak vopred dali najavo budúcim zlodejom, že už niet čo ukradnúť, aby takto ušetrili aspoň okná a dvere. Ale zbytočná námaha: vo vnútri zbadali kachľovú pec, odniesli teda aj tú.

Možno by bolo osožné, ak by farári okolitých obcí poučili svoj ľud a odradili ich od podobných vandalských skutkov, ktoré páchajú skôr z poverčivosti, než z chamtivosti.

(Z denníka Kassai Hirlap, január 1920)

Všedný deň na Bankove

Nuž áno, pokiaľ možno na prechádzku po Bankove si zvoľ niektorý deň pracovného týždňa. Pod jasným blankytom oblohy, so zvrchníkom proti dažďu prehodeným cez rameno a dáždnikom, pretože v Košiciach sú vrtochy počasia nepredvídateľné a zavše aj z čistej oblohy nečakane udiera blesk. Ale napriek tomu tento kút prírody za to riziko stojí, pretože počas polhodinovej túry, môžeš no chvíľu cítiť nefalšovanú atmosféru kúpeľného miesta. Ako hosť, ktorý za sebou dočasne zanechal svoj domov, pracovňu, a všetky strasti a na okamih ho zaujíma výhradne zaslúžené osvieženie ducha a tela. Už samotná cesta na úpätie kopca schladzuje rozhorúčene čelo vôňou miazgy a čerstvých húb, ako keby si sa práve nachádzal niekde v tatranských kúpeľoch. Obyvateľ nížin ustrnie v nemom úžase, prechádzajúc týmto úsekom lesa, keď mu učaruje kopcovitá panoráma s horami v diaľke.

Ale aj ty, praobyvateľ môžeš cítiť dojatie, keď kráčaš k Bankovu po ceste zaliatej presvitajúcimi slnečnými lúčmi, známymi vôňami v sprievode drozdieho spevu. Počas týždňa, v príjemnom počasí je v tunajších končinách atmosféra ako v Kosztolányiho veršoch: okolo Lujzinho prameňa sa klopia smerom k sviežej pôde bohato naberané hlavice kvetov, zatiahnuté závesy hotela svedčia o dopoludňajšom spánku kúpeľných hostí. Pred budovou, utiahnutý v tieni, pokojne odpočíva psí strážca hotela a opodiaľ, na terasách viliek ukrytých v smrekovom lesíku, rozvoniavajú sušené huby miestnych domácich paní. V útulnom lese hustý koberec trávy láka, aby si naň na chvíľu ľahol, kým v hostinci na teba čaká schladené pivo, maslo a liptovsky syr a ticho medzitým lieči tvoje každodennosťou podráždené nervy. Si v skutočných kúpeľoch, odpočívaš a vychutnávaš si okolitú prírodu a to všetko ťa stojí sotva pár halierov.

(Z denníka Felvidéki Ujság, júl 1940)

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.