Linnea Ravasková je drobná starenka, vdova po plukovníkovi. Po jeho smrti sa odsťahuje do zapadnutej dedinky Harmisto vo Fínsku, kde žije skromne v malom domčeku. Jej život by bol spokojný, ale …
Starenkin 33 ročný synovec Kauko, prezývaný Kake, je veľmi zlý človek. Hoci ho vychovala a dobre sa o neho starala, on jej vďaku neprejavuje. Pravidelne ju chodí navštevovať so svojimi pochybnými kamarátmi a zakaždým si zoberie veľkú časť jej dôchodku. Linnea potom takmer nemá čo jesť a ešte aj z toho mála čo má, musí chystať jedlo „návštevníkom“. Sú to krutí násilníci, zločinci, ktorí sa neboja ničoho a nikoho. Pijú, drogujú, kradnú, zabíjajú. Napriek tomu, že Linnea im vždy dá všetko, čo má, zdá sa im to stále málo. Myslia si, že vdova po plukovníkovi má iste niekde schované peniaze. Pri jednej takejto „návšteve“ donútia Lenneu podpísať závet, že po smrti zdedí celý jej majetok synovec. A to je už pre ňu posledná kvapka! Vie, že si podpísala ortieľ smrti a Kake s kumpánmi ju budú chcieť zabiť.
Má starenka vôbec šancu brániť sa voči trom mocným mužom? Aspoň sa o to pokúsi. Zavolá na políciu, kde oznámi, čo všetko Kake a jeho kamaráti robia. Keď však polícia so zapnutými majákmi príde, zločinci ujdú do lesa. Vzrastie v nich zlosť a sú rozhodnutí starenku naozaj zabiť. Tá však odíde do mesta ku svojmu starému priateľovi, lekárovi a ostane u neho bývať. A hoci je Linnea drobné žieňa a má už dosť rokov, netreba ju podceňovať. Všetkým ukáže, že aj dôchodcovia majú bystrú myseľ a nepatria do „starého železa“.
Pri čítaní tohto príbehu mnou zmietali rôzne emócie: ZLOSŤ na synovca a jeho kumpánov a nečinnosť polície, STRACH o starenku Linneu, no najmä OBDIV voči nej, že sa nevzdala a bojovala o svoj život.
Knihu odporúča
Annamária Petrovská
