Život nikomu nič nedlhuje a veci sa dejú tak, ako sa dejú. Niekedy spravodlivo a všetko dáva zmysel. Inokedy nespravodlivo a človek o všetkom pochybuje.
Svoje o tom vie aj Jules. Jeho bezstarostné detstvo náhle pominie tragickou smrťou oboch rodičov. Po ich smrti je vyslaný spolu so svojimi súrodencami, excentrickou a nesmierne krásnou sestrou Liz a podivínskym bratom Martym, do internátnej školy.
Inokedy sebavedomý Jules sa uzatvára čoraz viac do seba. Až kým si k nemu neprisadne Alva, plaché vidiecke dievča, s vlasmi červenými ako meď a okuliarmi s kosteným rámom. A to je začiatok ich príbehu.
Skamarátia sa a Julesove dni sú presvetlené radosťou. Sledujeme ich priateľstvo v priebehu rokov. Na istý čas prerušia kontakty, aby sa zas znovu našli. Alva je už vydatá žena a žije vo švajčiarskych horách. Jules sa k nej a jej manželovi vyberie na návštevu, z ktorej sa nakoniec stane pobyt na dobu neurčitú. Snaží sa písať knihu a konečne sa s Alvou tajne zblížia. Jej manžel umiera a nič im už nebráni v láske. Zoberú sa, začnú spolu žiť, narodia sa im dvojičky a vychutnávajú si stratené roky. No nič však netrvá večne a život nie je prechádzka ružovou záhradou.
Na konci samoty je nádherný príbeh lásky, spolupatričnosti, o vzostupoch i pádoch, ale aj súrodeneckej láske. Zároveň v knihe nájdete množstvo pekných myšlienok.
„Nebolo by lepšie, keby svet vôbec neexistoval? Namiesto toho žijeme, milujeme, trpíme, tvoríme umenie, smejeme sa, tešíme sa a pozorujeme. Vyskytujeme sa na milión spôsobov, aby ničota neexistovala, no cenou za to je smrť, ktorá raz príde.“
Knihu odporúča: Natália Stojakovičová
