Som mama dcéry a ako každý starostlivý rodič sa o svoje dieťa bojím. Najradšej by som bola, keby nikam nechodila sama. Myslím si totiž, že keď sme spolu doma celá rodina, sme v bezpečí. Veď sa aj hovorí, že môj dom, môj hrad. A hrad je predsa nedobytný. Ale je to naozaj pravda alebo len ilúzia?
Keď sa rodičia malej Poppy jedno ráno zobudia, zistia, že ich dcéra nie je doma. Niekto ju uniesol. Nikto však nežiada výkupné a nenájdu sa ani žiadne stopy. A potom zmizne ďalšie dievčatko – Ellie, ale za oveľa dramatickejších okolností. Jej rodičia únoscu vyrušia a ten ich zabije. Ellie je toho bohužiaľ svedkom. To ale nie je všetko. Pred troma rokmi uniesli aj Daisy. Všetky tri dievčatá sa napokon stretávajú v jednej izbe v podkroví. Je to miestnosť, z ktorej nevidia denné svetlo, dvere majú veľké závory a nepočujú nič, okrem hlasov dvoch ľudí – mamičky Harriet a otecka Malcolma, ktorí spolu s dievčatami majú tvoriť „šťastnú rodinu“.
Viac vám asi ani netreba prezrádzať. Ak máte radi napätie, chcete pri knihe aj trochu premýšľať, odporúčam, aby ste si ju prečítali. Upozorňujem však, že napriek napínavému deju a spádu, musíte mať dostatok sily, aby ste ju dočítali. Lebo už len čítať o zločinoch na deťoch je hrôza. Medzi riadkami priam cítite zlo, z ktorého mrazí a choré myslenie jedincov, ktorí vo svojom živote utrpeli nejakú vážnu traumu. A ak vydržíte až do konca, zistíte, že záver knihy je neuveriteľný. Veď čo môže byť horšie ako, keď jeden zločin zatieňuje druhý a ešte horší? Nakoniec predsa len prídete na to, že každá minca má dve strany.
Knihu odporúča
Annamária Petrovská
