Dan Woolley, americký humanitárny pracovník, ktorý zostal po zemetrasení na Haiti s vážnymi zraneniami za živa pochovaný pod troskami hotela, je nečakane postavený pred osudovú dilemu: Uvidím ešte svojich blízkych alebo tu musím zomrieť? A keďže bytostne cíti, že inú odpoveď, ako áno životu si nesmie pripustiť, s myšlienkami na Boha a rodinu pristupuje na nerovný zápas s nepriazňou osudu.
Už po prečítaní prvých stránok knihy sa vďaka autenticite deja stávame naplno účastnými na Danovej fatálnej situácii; spolu s ním sa plazíme pod hromadami rumoviska, dusíme sa rozvíreným, všade prenikajúcim prachom, provizórne si ošetrujeme krvácajúce rany, ako slepí Bartimejovia trpíme v úplnej tme, vysporadúvame sa po svojom so smädom a uvzato bojujeme s časom, ktorý nás mučí svojou relativitou: buď sa vlečie pomaly (počas nočných bdení) alebo splašene uteká, keď síl prudko ubúda a pomoc je, zdá sa, ešte v nedohľadne. S Danom však nestrádame iba fyzicky, lebo on je aj človekom silne veriacim, ktorý v opakujúcich sa chvíľach beznádeje nástojčivo vyžaduje od Boha mnohé odpovede. Bolestne pri tom myslieva na svoju ženu Christie, uvedomujúc si, že ich manželstvo uviazlo vo vážnej kríze; zreteľne vidí, kde všade pochybil. Bojí sa aj o svojich dvoch synov: Kto im nahradí otca? A tak opakovane s ním prepadáme zúfalstvu, z ktorého však zakaždým vyklíči nová nádej.
– A že nádej neumiera, to považujem za hlavnú myšlienku príbehu.
Nevyrovnaná, depresiami atakovaná Christie sa prekvapujúco ukáže ako silná osobnosť. Zrazu má veľmi blízko od myšlienky k ráznemu činu. Bez meškania uverejní Danov príbeh na sociálnych sieťach, s veľkou rozhodnosťou vyprovokuje kolektívnu angažovanosť, aby sa Dana podarilo nájsť (ten bol v prvých hodinách po zemetrasení nezvestný), sústavne sa za neho modlí a takto v sebe živí blikajúce svetielko nádeje. Je pripravená prijať akýkoľvek osud a urobiť pre svoju lásku aj nemožné. Obdivuhodná je jej nezlomnosť, keď po zdanlivom vyčerpaní všetkých možností neváha opustiť bezpečné zázemie a vycestovať priamo na miesto nešťastia; hnaná túžbou byť nablízku manželovi.
Záver príbehu nie je poplatný lacnému happy-endu; vyúsťuje do emocionálneho opisu uvedomenia si ozajstného ľudského šťastia, spočívajúceho vo vzťahu k Otcovi, v obetujúcej sa láske a vo vzájomnej spolupatričnosti.
Kompozičnú stránku svojej expresívnej výpovede zveril Dan Woolley do rúk spisovateľky a moderátorky Jennifer Schuchmannovej; a urobil naozaj dobre, lebo produktom ich autorského tandemu je úžasne emotívny príbeh s obrovským autentickým nábojom a radostným posolstvom nádeje, ktorý dokáže osloviť každého duchovne založeného čitateľa.
Všetko umocňuje veľmi vkusný dizajn knihy.
Knihu odporúča
Ján Vojtek
