Téma globálnych katastrof vyvolaných útokom mimozemských civilizácií sa môže zdať v súčasnosti už ako značne “otrepaná”. Knižná i filmová tvorba vyprodukovala v tomto smere za posledných sto rokov obrovské kvantum diel.
Ak sa spomenú Marťania – malé zelené bytosti, najčastejšie sa nám vyjavia scény z početných hollywoodských filmov. A práve pred desiatimi rokmi ma jeden z nich natoľko zaujal, že som musel siahnuť po jeho knižnej predlohe. Tak som sa prvýkrát dostal k dielu anglického spisovateľa, zakladateľa modernej sci-fi, Herberta Georga Wellsa – Vojna svetov.
Už po prvých stranách mi bolo jasné, že to bude naozaj nevšedné, veľmi pútavé čítanie s množstvom vyhrotených situácií. Nemyslím tým len dramatický opis príbehu jednotlivca a jeho blízkych na pozadí invázie a obsadenia Zeme mimozemšťanmi, ktorý autor popisuje takmer dokumentárnym štýlom, ale predovšetkým vykreslenie obdobia, v ktorom sa dej odohráva.
Mimozemská civilizácia vsadená do časopriestoru viktoriánskeho Anglicka na sklonku 19. storočia pôsobí neobvykle a fascinujúco. Neznáma, ultramoderná, z pohľadu vtedajšieho človeka utopistická, dosiaľ nevídaná mimozemská technika je konfrontovaná s reálnymi vedecko-technickými vymoženosťami ľudskej civilizácie tej doby. Priekopnícke dielo, ktoré sa v knižnej podobe objavilo v roku 1898, obsahuje množstvo vizionárskych novôt. Boli to napr. zbrane mimozemšťanov ako “žeravý lúč” (dnešnými slovami laserová zbraň), „čierny dym“ (bojový plyn) vypúšťaný za pomoci rakiet, ďalej kozmické lode Marťanov v podobe „valcov“ padajúcich ako hviezdy alebo obrovské chodiace “ligotavé kovové stroje (…) “. H.G. Wells naopak vyrukoval proti votrelcom z Marsu technikou, akou ľudstvo v tom čase disponovalo. Aj obraz Veľkej Británie ako hegemóna vtedajšieho sveta, bol do určitej miery zachovaný, i keď len v podobe menších čiastkových vojenských úspechov. Tie však neboli nič platné, lebo Marťania pozemské sily nakoniec premohli.
Samotný príbeh, ktorý je písaný v podobe akéhosi denníka hlavného hrdinu, ktorý po celý čas zostáva v anonymite, tvoria dve časti: Príchod Marťanov a Zem pod nadvládou Marťanov. Prvá časť opisuje príchod Marťanov a vojenskú konfrontáciu s nimi, ktorá končí ich víťazstvom. Dusivú atmosféru v tejto časti zachytáva predovšetkým kapitola o útoku Marťanov na Londýn a z toho plynúca hromadná i náboženská hystéria, panika a útek obyvateľstva. Nechýbajú ani naturalistické, priam hororové výjavy. Dynamickosť sa z druhej časti románu síce vytráca, no napätie z očakávaného výsledku pretrváva. Dej sa tentoraz odohráva z väčšej časti v dvoch uzavretých priestoroch – domoch. Náš rozprávač – hlavný hrdina je uväznený v jednom z nich a má možnosť detailne sledovať činnosť i výzor cudzincov z Marsu. Čitateľ tak dostáva podrobný obraz o tom, ako tieto tvory vyzerajú a vôbec prvýkrát sa dozvedá aj o pravej príčine ich príchodu na Zem. V ďalších kapitolách sa viac do popredia dostávajú filozofické úvahy o podstate života človeka, spoločenské otázky a pod.
Zo zúfalej a beznádejnej situácie sa nakoniec ľudstvu podarí vymaniť. Ako? To už prenechám čitateľom, ktorým túto klasiku klasík sci-fi vrelo odporúčam.
Knihu odporúča
Mgr. Tomáš Ondrejšík
