Ak poznáte život a dielo košického rodáka Sándora Máraia, a čítate v maďarčine, možno vás budú zaujímať aj zápisky jeho manželky. Manželky, o ktorej existencii v jeho denníkoch svedčí len záhadne písmeno L. (Lola, Ilona Matzner). Manželky, ktorá žila po jeho boku 63 rokov, nasledovala ho, stála pri ňom celý život, aj v ťažkých časoch emigrácie.
Lola si tri desaťročia, od konca 40. rokov, uchovávala svoje záznamy, ktoré nám poskytujú vzrušujúci obraz o ich spoločnom živote a autentické informácie o konkrétnom období – obraz rokov emigrácie v Taliansku a Amerike.
Rovnako, ako jej manžel, aj Lola si často spomína na Košice, na príbehy svojho detstva a mladosti, na dôležité momenty spojené s prvými dvadsiatimi piatimi rokmi ich spoločného života. Vďaka tomu spoznávame ich najbližšie okolie, čítame o udalostiach vo svete a o ľuďoch, s ktorými boli v kontakte.
Lola bola ženou, ktorá až do smrti neochvejne podporovala manžela – génia, ktorý mal ťažkú povahu a postupom času ho stále viac roztrpčoval dobrovoľný exil, pocity odcudzenia, chýbajúce prostredie domova a absencia rodného jazyka. O genialite svojho manžela nikdy nepochybovala, no pred sebou samým ho zachrániť nedokázala. To, že si dokázali navzájom poskytnúť pocit domova aj v cudzích krajinách viac ako šesť desaťročí, bolo najmä vďaka jej trpezlivosti, štedrosti a nekonečnej láske.
Lola nebola spisovateľkou, v jej úvahách dominujú myšlienky manželky a matky reagujúce na aktuálne, každodenné udalosti: starosť a obavy o adoptívneho syna, túžba po domove, existenčné problémy, zvládanie manželových depresií, neotrasiteľná viera a optimizmus, že všetko sa raz na dobré obráti. Dojímavé sú najmä zápisky, ktoré sú postupom času čoraz pochmúrnejšie a ku koncu väčšinou referujú osamelosť, beznádej a telesné a duševné úzkosti staroby.
Redigovaná verzia Loliných denníkov písaných viac ako tridsať rokov (doplnené neuveriteľne bohatým poznámkovým aparátom) je vzrušujúcim podkladovým dokumentom, neoceniteľnou súčasťou odkazu Sándora Máraia.
Knihu odporúča: Katarína Tamášová
