Severská literatúra je medzi čitateľmi známa predovšetkým vďaka detektívkam. Aj kniha švédskeho autora Mikaela Niemiho Muž ktorý zemřel jako losos javí spočiatku všetky známky detektívneho románu. Rozvíja príbeh najmä cez dialógy, má napínavý dej a rýchly spád. Asi tak do polovice. Potom má našťastie aj niečo navyše.
Tornedalen, rázovitú časť Švédska, ktorú obýva fínska menšina, preberie z letargického vidieckeho života vražda. Obeťou je 89-ročný dôchodca, ktorý zomrie naozaj nezvyčajným a brutálnym spôsobom. Zo Štokholmu prichádza mladá policajtka Tereza, aby miestnej polícii pomohla pri vyšetrovaní. Návštevy a vypočúvanie svedkov jej pomáhajú nielen pri odhaľovaní páchateľa, ale aj pri vytváraní si obrazu o tomto regióne ležiacom na hranici Švédska a Fínska, kde sa hovorí lokálnym dialektom Meänkieli. Dotiaľ sa text odvíja v súlade s pravidlami žánru. Zhruba v druhej polovici sa zločin a jeho objasňovanie dostávajú do úzadia. Oveľa viac priestoru vypĺňajú úvahy o jazyku ako súčasti kultúrnej identity človeka, krátke exkurzy do histórie a iné, doteraz vedľajšie príbehové línie. Dej sa spomaľuje, stáva sa neprehľadanejším.
Muž, ktorý zemřel jako losos sa s čitateľom zahráva. Najprv ho s ľahkosťou unáša, potom začne klásť odpor a to nemalý. Ten, kto na túto hru pristúpi, si knihu vychutná do konca. Ten, kto sa bude ďalej tvrdohlavo zaujímať iba o vraha, knihu radšej odloží.
Knihu odporúča
Alena Zavocka
