V roku 1872 bolo v Košiciach z iniciatívy Jozefa Szakkayho založené Vyššie strojnícke učilište (maď. Gépészeti Felsőbb Ipartanoda). Bola to prvá škola tohto typu v Uhorsku vôbec.
Všeobecný rozmach priemyslu a strojovej výroby, ktorý sa oproti západnej Európe začal v Uhorsku výraznejšie presadzovať v druhej polovici 19. storočia, si vyžadoval adekvátny počet vyššie vzdelaných ľudí. Na to uhorské odborné školstvo nebolo pripravené. K riešeniu problematiky priemyselného vzdelávania do značnej miery prispelo rozhodnutie uhorského ministra školstva J. Eötvösa z roku 1870 vyslať strojného a stavebného inžiniera a profesora reálky v Košiciach Jozefa Szakkayho do západoeurópskych štátov, aby sa zdokonalil vo svojom obore a zároveň skúmal organizáciu tamojších odborných priemyselných škôl. Szakkay získané skúsenosti pretavil v domácich pomeroch do zriadenia najstaršej priemyselnej školy v Uhorsku.
Prvý školský rok sa začal 9. októbra 1872 s 19 žiakmi. Szakkay sa pustil do budovania svojho ústavu bez vlastnej budovy, bez profesorského zboru, bez vlastnej cvičnej dielne a najmä bez finančnej podpory. Zo začiatku preto teoretické vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch Fleischerovej strojárne, neskôr obecnej školy a košickej reálky. Pre zabezpečenie pracovného vyučovania mal uzavretú zmluvu s čermeľskou továrňou Filipa a Jána Müllera, s tým, že študenti pracovali so začiatku zadarmo a až po dosiahnutí určitých výsledkov začali byť zárobkovo činní, pričom časť príjmu putoval na účet školy.
V roku 1875 školu poštátnili s ročným rozpočtom 13 300 forintov. Po prebratí školy ministerstvom poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu (1884) sa rozhodlo o výstavbe novej školskej budovy na mieste staršieho prízemného domu na dnešnej Komenského ulici, ktorú ešte predtým pre potreby školy zakúpil Szakkay.
Po smrti Jozefa Szakkayho (1886) a nástupom nového riaditeľa Karola Tetmyaera došlo k prudkému rozvoju školy, čo si vynútilo aj jej ďalšiu dostavbu, ktorá od roku 1902 nadobudla súčasnú podobu.
Po roku 1952 sa z pôvodnej priemyselnej školy odčlenili niektoré študijné odbory a vznikli samostatné školy: SPŠ strojnícka s vyučovacím jazykom maďarským (1952, dnes SOŠ technická a ekonomická Jozefa Szakkyho), SPŠ hutnícka (1963), ŠPŠ pre pracujúcich (1965), SPŠ dopravná (1967) a SPŠ elektrotechnická (1967).
Upozorňujeme rodičov na nasledujúce dôležité oznámenie
Je všeobecne známe, že využívanie strojov má veľmi priaznivý vplyv na všetky odvetvia priemyslu. Aj v našej domovine vzdávame hold tejto skúsenosti, ktorú čerpáme z praktického života. Nedostatok ľudskej pracovnej sily sa snažíme správne kompenzovať nasadzovaním strojov znásobujúcich produkciu, no bez toho, aby sme našim krajanom poskytovali vedomosti nevyhnutné k manipulácií so strojmi v jednotlivých odvetviach priemyslu. V tejto oblasti sme nesporne chudobní a našu chudobu do budúcna ešte znásobí tá okolnosť, že obsluhu rozličných strojov budeme musieť nútene prenechávať za nemalé peniaze cudzincom.
Túto potiaž vieme odstrániť jedine tak, ak sa urýchlene postaráme o školské ustanovizne, ktoré budú schopné zabezpečiť teoretickú i praktickú výučbu strojníctva a tým výraznejšie podporiť rozvoj domovského priemyslu.
Dolu podpísaný Jozef Szakkay[1] s povolením uhorského kráľovského ministerstva školstva zamýšľa zriadiť v Košiciach vyššie strojnícke učilište, ktoré bude mať dvojitý cieľ. Na jednej strane zaistiť pre učňov peňažný zárobok za prácu v školskej strojárni a poskytnúť im praktické vedomosti pre obsluhu a údržbu strojových zariadení a na strane druhej ich vyučiť v oblasti teórie vo večernom náukobehu v trvaní šiestich rokov, ktorý bude dostatočný pre požiadavky kladené pre prijatie na univerzitu.
Prvý náukobeh onej vyššej priemyselnej školy sa otvorí začiatkom mesiaca októbra tohto roka. Vzhľadom na to, že v školskej strojárni je počet učňov obmedzený, prosíme veľactených rodičov, aby mená svojich synov, ktorých hodlajú prihlásiť, nahlásili u pána učiteľa Szakkayho do 12. septembra a to buď písomne alebo ústne s prihliadnutím na nasledujúce podmienky:
- pre radových žiakov: zdravé telo, vek 15 až 20 rokov, vysvedčenie o absolvovaní nižšieho gymnázia alebo reálky s dobrým prospechom
- pre výnimočných žiakov: zdravé telo, vek 15 až 24 rokov, úspešné zvládnutie prijímacích skúšok zahŕňajúcich schopnosť čítať a písať v maďarskom a nemeckom jazyku a ovládať štyri základné operácie elementárnej aritmetiky.
Mesačné školné vo výške troch forintov bude vyplácané vopred každým polrokom. Výsledky prijímacích skúšok ako aj program školy s ďalšími informáciami budú cteným rodičom poskytnuté, resp. odoslané osem dní po konečnom dátume prihlásenia sa.
Jozef Szakkay, učiteľ vyššej reálky.
(Z denníka Kaschauer Zeitung, 28. augusta 1872 a týždenníka Abauj-Kassai Közlöny, 4. septembra 1872)
[1] Jozef Szakkay, pôvodne Atlacz (1832-22.7.1886) – počas vojenskej služby v cisárskej armáde absolvoval štúdium strojného inžinierstva vo Viedni a stavebného inžinierstva v Karlsruhe. V armáde pôsobil 12 rokov a potom pôsobil ako inžinier v Egri. Od roku 1861 vyučoval fyziku, mechaniku a deskriptívnu geometriu a technické kreslenie na košickej reálke. V roku 1872 dostal povolenie na založenie prvej priemyselnej školy v Uhorsku. Jej riaditeľom zostal až do svojej smrti.
Strojnícke učilište v Košiciach
Strojnícke a priemyselné učilište Jozefa Szakkayho, ktoré je jediné v našej vlasti ba i v zahraničí[1] a ktoré sme mali tú možnosť navštíviť, patrí ozaj k vynikajúcim ustanovizniam. Je šťastný ten rodič, ktorého dieťa má možnosť túto školu navštevovať. Každé ráno dostávajú učni v maďarskom a v nemeckom jazyku znalosti z teórie strojníctva, priemyslu, matematiky a geometrie. Po teoretických hodinách nasleduje praktická výučba v stolárskych, zlievarenských, kováčskych a zámočníckych triedach. Od tohto roku sú už študenti za svoju dennú prácu finančne ohodnotení. Po uplynutí troch rokov budú odtiaľ odchádzať so 400 forintmi na svojich vkladných knižkách a všetci budú vyučení priemyselníci, disponujúci teoretickými i praktickými vedomosťami. Dokonca tí najšikovnejší budú mať možnosť ďalej sa vzdelávať a dosiahnuť inžiniersku hodnosť.
Kiež by sa naša vláda viac starala o zveľadenie tohto životaschopného učilišťa, ktoré v súčasti navštevuje 29 učňov.
(Z týždenníka Abauj-Kassai Közlöny, 8. mája 1873)
[1] V západnej Európe takéto vzdelávacie inštitúcie už existovali.
Vychýrená košická škola
Počet uchádzačov o štúdia na uznávanej Štátnej vyššej priemyselnej škole v Košiciach je každoročne veľmi vysoký. Ako sa dozvedáme, tak aj v tomto roku sa ich doteraz prihlásilo 98, z ktorých bolo riaditeľstvom na základe vynikajúcich koncoročných vysvedčení predbežne prijatých 32 uchádzačov. Na dočasne prijatých čakajú začiatkom septembra ešte prijímacie skúšky a až po ich úspešnom zložení budú uchádzači definitívne zapísaný na školu.
Bolo by skutočne žiaduce, aby takáto chýrečná školská inštitúcia bola kapacitne dostatočne rozšírená na to, aby potom nemusela každoročne odmietať vysoké počty záujemcov o vzdelanie. Táto realita si totiž skutočne protirečí s veľkým heslom školy, ktorá si za cieľ vytýčila podporu uhorského priemyslu a nabádanie mládeže k priemyselníckej kariére. Preto chápeme rozčarovanie a smútok rodičov, ktorí napriek všetkej snahe, majú znemožnené zabezpečiť svojim synom takúto voľbu. Je nevyhnutné tento problém vyriešiť.
(Z denníka Abauj-Kassai Közlöny, 27. Augusta 1905)
Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.
