Tento rok uplynie 150 rokov, čo sa 18. marca 1872 spustila železničná preprava po celej dĺžke trati z Košíc do Bohumína. Dostavba Košicko-bohumínskej železnice spojila dôležité obchodné a priemyselné centrá monarchie i na území dnešného Slovenska. Koncesiu na výstavbu a prevádzku trate získalo v roku 1866 konzorcium belgických podnikateľov, súrodencov Richeových. Stavebné práce sa začali o rok neskôr a napriek mnohým ťažkostiam boli dokončené 18. marca 1872. Železničné prepojenie Košíc sa tak okrem už jestvujúceho južného smeru Potiskej železnice na Debrecín a Budapešť, rozšírilo aj smerom na sever do Sliezska. Súbežne s výstavbou železničných koľají cez Košice bola stavaná i budova nádražnej stanice a ďalších technických objektov. Prvá čakáreň vznikla už v roku 1860, no pre prudký rozmach železničnej dopravy sa čoskoro ukázala ako nevyhovujúca a tak v roku 1891 bola dokončená nová nádražná budova podľa projektov Jozefa Huberta. Tá pretrvala až do 70. rokov minulého storočia, keď ju nahradil súčasný moderný objekt.

V prospech Košicko-bohumínskej železnice

Na základe oznámení váženej Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady z 13. novembra tohto roka a Cisársko-kráľovského ministerstva obchodu, bola z dôvodu podrobného zakreslenia a zamerania chystaného železničného úseku medzi Košicami a Obišovcami a odbočky z Obišoviec do Prešova, vyslaná zo strany staviteľov Košicko-bohumínskej železnice, súrodencov Richeových, skupina stavebných inžinierov.

Šľachetná mestská rada Košíc prijala všetky potrebné opatrenia na dôstojné privítanie spomenutých inžinierov a bude im plne k dispozícií, aby sa tieto, pre Košice tak dôležité prípravné práce mohli čo najrýchlejšie uskutočniť. Na túto nevyhnutnosť upozornila mestskú radu i vážená uhorská kráľovská miestodržiteľská rada.

(Z denníka Abaujmegyei Közlöny, 29.11.1866)

Otvorenie železničného úseku Košice – Obišovce – Prešov

Dlho očakávané želanie nášho sesterského mesta Prešov sa konečne naplnilo tak pre ich ako aj pre naše uspokojenie. Otvorenie vedľajšej trate Košicko-bohumínskej železnice z Obišoviec do Prešova sa uskutočnilo za najslávnostnejších okamihov dňa 1. septembra 1870, na železničnej stanici Potiskej železničnej spoločnosti v Košiciach.

Na priateľské pozvanie reprezentantov Šarišskej župy a slobodného kráľovského mesta Prešov, sa tejto netrpezlivo očakávanej udalosti zúčastnilo veľké množstvo hostí. Spomedzi nich spomenieme generálnych riaditeľov Košicko-bohumínskej a Potiskej železničnej spoločnosti, ako aj ďalších železničných riaditeľov a inšpektorov.

Po príchode hostí s poludňajším vlakom Potiskej železnice, pobudli účastníci slávnosti na krátku chvíľku na košickej vlakovej stanici, aby si tu vychutnali skvelý dejeuner á la fourchette, ktorý pripravilo a naaranžovalo mesto Košice. Otváracia jazda za účasti dlhej súpravy vozňov sa začala poobede o štvrť na druhú v tom najkrajšom možnom počasí. Medzitým sa na vlakovej stanici zhromaždila väčšina miestneho obyvateľstva; mnohí z prítomných sa zúčastnili otváracej jazdy.

Po hodine a štvrť cesty došla dlhá vlaková súprava s lokomotívou obsypanou kvetmi na prešovskú vlakovú stanicu, kde ju očakával mohutný dav miestneho obyvateľstva so srdečnými pozdravmi, hlasitou hudbou a delovými salvami.

(Z denníka Kaschau – Eperieser Kundschaftsblatt, 3.9.1870)

Bohumín – Spišská Nová Ves

Dňa 18. marca bol železničný úsek Spišská Nová Ves – Obišovce Košicko-bohumínskej železnice so stanicami: Markušovce, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Krompachy, Štefanská Huta, Margecany a Malá Lodina odovzdaný do prevádzky. Týmto bola dobudovaná a sprejazdnená celá trať železnice Košice – Bohumín.

O štvrtej hodine poobedňajšej bol v Košiciach privítaný prvý vlak, ktorý si prešiel celým úsekom. Jeho rušeň, vkusne vyzdobený zelenou čačinou, bol viditeľným znakom radosti nad dokončením celej železničnej trate, tak dôležitej pre ekonomickú prosperitu nášho mesta. Nech sa naše nádeje, ktoré sú so železnicou spojené, naplnia veľmi rýchlo a účinne!

(Z denníka Kaschauer Zeitung, 20.3.1872)

Nová nádražná stanica

Nová budova železničnej stanice v Košiciach sa síce vyznačuje usilovnou a krásnou prácou, ale o to viac nevkusnosťou, nemotornosťou a neúčelnosťou, čo sú nedostatky zrejmé každému laikovi, ktorému sa naskytá pohľad na otvorenú a dokončenú stavbu.

Podľa štýlu budovy snáď nikto neuhádne na prvý krát, že sa jedná o stavbu dopravného podniku, pokiaľ vás k tejto myšlienke neprivedú dve popolnice vo vonkajších výklenkoch;  vo zvyšku stavby nie je žiadna symetria: horné okná sú o tretinu vyššie a širšie ako otvory na prízemí, takže si človek myslí, že priestor pred prístavbou sa zaplnil až po jej dokončení.

Na čo sa však musíme sťažovať, odhliadnuc od všetkého, čo sa dá vyčítať a čo by sa ešte dalo napraviť, sú chýbajúce hodiny na priečelí budovy, ktoré ak by svietili, oznamovali by prichádzajúcim na železničnú stanicu vo dne v noci ten správny čas. Pri rôznych elektrických zariadeniach na stanici, by elektricky ovládané hodiny nemohli spôsobiť také veľké náklady a budova by sa aspoň javila na prvý pohľad ako dopravná stavba železnice.

(Z denníka Kaschauer Zeitung, 18.4.1891)

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.