Premenlivé  vrtochy počasia odjakživa ovplyvňovali náš každodenný život. Sila prírody dávala o sebe vedieť v mnohorakej podobe aj Košičanom. „Väčšie“ búrky, veterné smršte, povodne, či zemetrasenia zaznamenávali kronikári od najstarších čias. Správy o výčinoch počasia boli od 19. storočia  neodmysliteľnou súčasťou  spravodajstva košickej dennej tlače.

Ničivý orkán spôsobil nevyčísliteľné škody

Komu nedeľný orkán nezbúral obydlie, tomu na poliach iste zanechali padajúce krúpy o veľkosti slepačieho vajca veľkú spúšť. Košice zažili búrku na akú si nepamätajú ani naši najstarší spoluobčania.

„Boží súd“ nadišiel 20. júna o pol dvanástej večer a trval trištvrte hodiny. Zanechal sa sebou hrozné stopy. Keďže katastrofa udrela v neskorých večerných hodinách, obišlo sa to našťastie bez ľudských obetí. No škody na budovách a stromoch sú veľmi strašné.

Podľa predbežných odhadov iba samotné mesto utrpelo škody vo výške 25 až 30 tisíc forintov. Krásne stromy našich korz sú zväčša povyvracané aj s koreňmi alebo polámané a úplne roztrieštené. Iba zo stromoradia v Čermeľskej ulici šlo k zemi aj s koreňmi 31 kusov zdatných topoľov a líp. Stromy na brehoch Hornádu popadali do rieky, čím zamedzili riadny prietok vody. To malo za následok, že Hornád zalial Széchenyiho námestie[1] do výšky dvoch stôp.[2] Podobný osud postihol aj mladé stromčeky vysadené pred pár rokmi na Moldavskej a Prešovskej ceste. Búrka znivočila taktiež ovocné sady.

Silný orkán strhol strechu z jednej z veží premonštrátskeho chrámu na Hlavnej ulici. Kríže padli z veží kostola uršulínok a z kostola na Kalvárii. Značné škody postihli aj náš kultúrnohistorický klenot – Dóm sv. Alžbety. Ničivá sila búrky tu narobila paseku na streche, vežičkách i múroch chrámu. Mnohé domy, sýpky a stodoly prišli o strechu, ba niektoré domy sa zrútili úplne. Podobne smutné zvesti prichádzajú aj z okolia, či už v podobe ľadovca, znivočenia a ľudských úmrtí.

Teraz už môžeme bez obáv vyškrtnúť tento rok spomedzi tých priaznivých.

(Z týždenníka Abauj-Kassai Közlöny, 24. jún 1875)

[1] Széchenyiho námestie (maď. Széchenyi tér) – dnes Mestský park.
[2] 1 stopa je približne 25 – 34 cm.

Veľká voda v košických uliciach

Včera predpoludním sme mali prekrásne počasie. Na zem dopadali horúce lúče slnka a na oblohe nebol jediný mráčik. Z ľudí tiekol pot prúdom a teplomer ukazoval v tieni 28 stupňov. V poobedňajších hodinách sa od severu zjavil menší obláčik, následne sa spustil slabý letný vánok a na jasnej oblohe sa behom niekoľkých minút nakopili tmavé a ťarbavé mračná. Z diaľavy prichádzajúci tupý hrmot, sprevádzaný z času na čas oslepujúcim blýskaním, predznamenával príchod búrky. Zrazu prišla ohromujúca rana a nebeské brány sa otvorili do korán. Spustil sa silný lejak s ľadovcom o veľkosti orieškov. Prietrž mračien trvala celé dve hodiny.

Hlboké koryto suchého potoka, tiahnuceho sa dole od Hliníka, sa rýchlo naplnilo vodou a pri Mačacej medzierke[1] pretrhlo hrádzu a zaplavilo okolie. Voda sa strašlivým lomozom valila ulicou a za veľmi krátky čas ju celú zaliala. Pivnice sa rýchlo plnili, dokonca do domov č. 1 a 2 sa voda vliala cez okná až do izieb. Obyvatelia s desením vykrikovali o pomoc, ale kvôli stúpajúcej povodni bolo nemožné opustiť obydlia. Jednému miestnemu obyvateľovi z nezaplavenej časti sa podarilo dostať koňom do mesta a upozorniť radnicu na vzniknutú situáciu. Na miesto nešťastia sa rýchlo dostavil hlavný policajný kapitán Béla Madarász a hlavný inžinier Richard Rössler. Hneď na to prišli aj odvážni hasiči pod vedením Bélu Mihalika s dvomi čerpadlami a s čatou vojakov na vozoch, aby pomohli ohrozeným.

Postupujúca masa vody sa medzičasom dostala cez Richtársku ulicu[2] a úplne zaplavila Moldavskú ulicu a ulicu Dávida Feju. Žriedlovú[3] a Tehlovú ulicu zaliali vody iného potoka.

Na Moldavskej ceste sa ocitla v ohrození Sipossova továreň na pletený tovar. Trvalo celé hodiny, kým sa podarilo za pomoci dvoch čerpadiel dostať vodu z pivníc a z areálu továrne. Na spomenutých uliciach dosiahla hladina vody takej výšky, že pešo nebolo možné prejsť. Ľudí odvážali z domov na veľkých vozoch. Voda mohla byť vysoká asi jeden meter.

Stúpajúca povodeň zaplavila na východnej strane Moldavskej cesty aj továreň na likéry bratov Kohnovcov. Tu pomáhala so záchrannými prácami stotina vojakov so štyrmi čerpadlami na čele s Michalom Ballom. Na ulici Dávida Feju zaplavila voda pivnicu Szerencsiho domu a ohrozila tak miestnu Goldbergerovu pekáreň.

Hasiči spoločne s vojakmi pracovali na vyčerpaní vody až do neskorej noci. Vďaka ich oduševnenej a obetavej práci si katastrofa nevyžiadala žiadnu ľudskú obeť.

(Z denníka Pannonia, 7. júla 1900)

[1] Mačacia medzierka (maď. Macska köz) – ulička vznikla v 19. storočí, zanikla počas výstavby moderného sídliska v 70. rokoch 20. stor.
[2] Richtárska ulica (maď. Bíró utca) – zaniknutá ulica, existovala do 70. rokov 20. storočia.
[3] Žriedlová ulica (maď. Forrás utca) – ulica existuje dodnes.

Zničujúci víchor vyvracal stromy

Dva dni trvajúci chladný dážď vystriedala dnes ráno studená zimná búrka. Silný severný vietor navial obrovské masy snehu, ktoré pokryli ulice i strechy domov. Ľudia si museli znova vytiahnuť odložené zimné bundy. Nastalo ozajstné decembrová počasie. Čo je príčinou tohto abnormálneho javu nám zajtra ozrejmí meteorologický ústav. Dúfame však, že kým k tomu dôjde, bláznivý apríl ukončí svoje nepríjemné vrtochy a znova sa budeme môcť kochať jarnými lúčmi slnka. Sila prírody sa prejavila po celej krajine a všade zanechala postrhávané telegrafné i telefónne káble, čím niektoré mestá zostali odrezané od informácií.

Víchor na Líščej ulici[1] vyvrátil obrovský strom, ktorý pretrhol elektrické vedenie. Na Mlynskej ulici č. 5 nevydržal nárazy vetra požiarny múr. Pri Košickom umelom mlyne padol storočný strom, ktorý úplne zdemoloval budovu strojárne mlyna. Vysoký železný komín sa z rachotom zrútil do Hornádu. Škody utrpelo aj Národne divadlo a pre hrozbu pádu sochy Génia, polícia uzavrela priestor pred hlavným vchodom.

(Z denníka Felsőmagyarország, apríl 1912)

[1] Líščia ulica (maď. Róka utca) – dnes Jesenského ulica.

_

Orkán nad Košicami

Po nevídanej septembrovej horúčave sa včera večer o jedenástej hodine prehnala mestom obrovská búrka. Strašlivá sila prírody sprevádzaná hrmením a blýskaním bola natoľko silná, že už sa zdalo, že zmetie ulice s domami z povrchu zemského. Orkán udrel presne v čase ukončenia filmového predstavenie v Uránii. Ľudia zdesene hľadali úkryty v bránach a v dvoroch domov. Mnohí sa schovali v kaviarňach. Búrka trvala pol hodinu a napáchala nemalé škody. Na niekoľko hodín vypadla aj električková doprava. Z viacerých domov popadala strešná krytina i odkvapové rúry.

(Z denníka Kassai Ujság, september 1913)

Zemetrasenie v Košiciach

Včera večer o 9. hodine a 27. minúte zasiahlo Košice zemetrasenie. Záchvevy zeme sa prejavili v dvoch, pomerne silných nárazoch v smere S – J. Ľudia na uliciach a v prízemných priestoroch domov otrasy takmer vôbec nepocítili. Zriedkavý prírodný úkaz sa prejavil nanajvýš zastavením hodinových ručičiek. Naproti tomu miestnosti na vyšších poschodiach sa poriadne zatriasli. Tu sa riad, nábytok i lustre knísali ešte aj niekoľko sekúnd po skončení zemetrasenia.

Pohyby zeme pocítil najsilnejšie zvonár, ktorý si v prvom okamihu myslel, že sa s ním zrúti celá veža. Ihneď volal na hasičskú stanicu, či aj oni zaregistrovali zemetrasenie. Tu však na počudovanie zvonára necítili vôbec nič. Je zaujímavé, že hasiči nepočuli ani hrmot, ktorý obyvatelia v iných domoch áno. Jeden z hostí v Hegedüsovom dome sa po nárazoch natoľko vyľakal, že okamžite utekal k oknu, aby sa presvedčil, či nedošlo k explózii v lekárni na prízemí.

V inom dome vbehla vystrašená kuchárka do svojho bytu. Všetky nádoby na stenách sa hojdali a rinčali. Pomerne silné záchvevy zaregistrovali aj majitelia nadzemných bytov na ulici Lajosa Kossutha.[1]

Košičania si na takéto otrasy zeme už ani nepamätajú. Vieme, že silné zemetrasenie postihlo mesto a celé Horné Uhorsko s Haličou a Sedmohradskom 15. októbra 1834 ráno o 7. hodine a 33 minúte. Mnoho komínov sa vtedy zrútilo a veľa stien popraskalo. Františkánsky kostol sa natoľko rozštiepil, že na niekoľko dní bol zavretý. Vežové hodiny na Dóme sv. Alžbety dôsledkom nárazov päťkrát odbili, čo teda značí, že zemetrasenie trvalo 5 sekúnd. Spomienku naň nám dodnes pripomína mramorová tabuľa v Dóme, ktorej latinský text uvádza, že od záchvevov sa triasli i múry katedrály.

Podľa hlásenia budapeštianskeho seizmologického inštitútu muselo dôjsť vo vzdialenosti asi 7000 km ku katastrofálnemu zemetraseniu. Smer otrasov v Uhorsku bol severojužný a ich sila stredná. Najsilnejšie otrasy boli celkovo zaregistrované v údolí Hornádu.

(Z denníka Felsőmagyarország,  28. mája 1914)

[1] Ulica Lajosa Kossutha (maď. Kossuth Lajos utca) – dnes Mlynská ulica.

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.