„Cítil jsem tam jistý potenciál. Bylo to prazvláštní sloučení neslučitelného: někdo, koho jsem znal ze školy a s kým jsem si dříve nerozuměl, Geezer, který pocházel z jiné planety, a pak já a Bill, oba také nejspíš z jiných planet. Vypadalo to však, že se všichni vzájemně doplňujeme.“
Tí „všetci“ boli štyria chlapci z Birminghamu, ktorí, akoby celkom náhodou, založili úplne nový hudobný žáner. Vznik heavy metalu sa totiž spája so vznikom kapely Black Sabbath. Jej stavebným pilierom, lídrom a jediným členom, ktorý kapelu počas jej dlhoročnej histórie neopustil, bol gitarista Tony Iommi. Ten vo svojej autobiografii predstavuje chronologický prierez svojím divokým životom. Začína detstvom, nevynecháva chlapčenské rebelantstvá a začiatky hry na gitare, opisuje aj dnes už legendárny úraz v továrni na plech. Keď mal 17 rokov, lis mu odsekol končeky prstov, skončil v nemocnici a doktor mu vravel, že najlepšie bude zavesiť hudbu na klinec. On sa však nevzdal, zmenil spôsob hry na gitare a na odseknuté prsty si vyrobil náprstky, ktoré mu hranie uľahčili. Dodnes je Iommiho úraz v továrni opradený legendami a mnoho ľudí tvrdí, že práve to dalo vzniknúť novému hudobnému štýlu. Ako však v úvode píše samotný Iommi: „Že by heavy metal vznikl ,díky‘ mým ztraceným prstům? Tak to je asi trochu přitažené za vlasy.“
Pri úraze sa ukázala Iommiho neoblomnosť a cieľavedomosť, vlastnosti, ktoré ho sprevádzali po celý život. Vždy chcel niečo dokázať – sebe i svojím rodičom, napokon vybudoval jednu z najznámejších kapiel v histórii. Udalosti, ktoré zažil s Black Sabbath, dostávajú v knihe najväčší priestor. Štýl písania pripomína jeho legendárne riffy. Vecný, rázny, svojím spôsobom jednoduchý, no originálny. Iommi v autobiografii dokazuje, že autor nemusí byť povolaním spisovateľ, aby čitateľa zaujal. Nezdržuje sa zbytočnými opismi a ide priamo k veci. Kapitoly sú krátke a úderné, každá sa venuje konkrétnemu zážitku, dokopy však vytvárajú ucelený pohľad na jeho život.
Iommi má podrezaný jazyk a dokáže rozosmiať, no nechýbajú ani emotívne momenty, ako smrť speváka Ronnieho Jamesa Dia, či posledné kapitoly, kedy Iommimu zmenila život správa o rakovine. Aj vďaka obrovskej vlne podpory od svojej manželky, blízkych a známych, ale aj úplne neznámych ľudí, sa mu podarilo tento boj vyhrať. Navyše mu pomáhala aj jeho celoživotná partnerka – hudba. „Dělat muziku, to byla vždycky moje vášeň, teď ale mému životu dáva nový smysl,“ píše v knihe Tony Iommi. Azda aj to je dôkazom, že hudba má silu prekonávať v živote aj tie najväčšie prekážky.
Knihu odporúča: Peter Pavonič
