Vianočné sviatky sú predo dvermi a tak sme si pre vás pripravili výber starých novinových článkov s tematikou Vianoc v Košiciach.
Vianoce sa blížia
Áno, Vianoce sú už predo dvermi a to aj podľa toho, že kdekoľvek sa len obzrieš, všade ťa omamujú bohaté obchodné výklady, živo osvetlené a plné najrozličnejších predmetov, ktoré celý rok nepotrebuješ. Beháš po uliciach, vyhýbaš sa prúdom i skupinám ľudí, tlačiacich sa pred obchodmi. Pozeráš na všetky tie veci, ktoré si akosi milo a láskavo prezerajú tvoje vrecko, volajúc: „Kúp nás!“
Je pritom skutočne veselo. Veselo vo výkladoch, veselo v duši. A zima, ktorá veselo zoslala na nás sneh a mrazy, ešte k veselosti napomáha. Len jedno stojí vážne – žiariaci vianočný stromček republiky. Volá na nás, že nesmieme pri zaobstarávaní dárkov pre svojich milých zabúdať ani na opustených a chudobných. A isto sa táto vážna výzva stretne s úspechom. Je nám veselo: nech je veselo aj chudobným a opusteným…
(Slovenský východ, 1925)
Kdeže si vianočný stromček?
Chodím mestom krížom-krážom. Legionárske námestie,[1] kde každý rok vídam veľké skupiny stromčekov všetkých veľkostí a druhov. Bývajú tuná ušľachtilé, štíhle smreky i jedle, rastlé rovno k nebi a majúce vzhľad bujných šuhajov, i malé, prikrčené stromčeky, rozložitých, riedkych konárov, stromčeky chudobných detí, nenáročné, pravé symboly chudobného zrodenia Spasiteľa.
Ale toho roku? Nič tuná nezrieť, čo sa družilo k detským snom a hrám. Pusté je námestie a už v sobotu darmo hľadali túlavé zraky detí i žien stromček. Neprišli tohto roku žiadne. Snáď laňský trh vyplatil sa špatne priekupníkom, snáď ťažko získavali tohto roku stromčeky od bývalých dodávateľov. Niet stromčeka, niet poézie Vianoc, niet snehu, nieto ani rýb a tie, čo sú? Zhroz sa, milá gazdinka! 22 korún za kilo a ryby drobné. A tak mnohé domácnosti budú bez stromčeka a bez rýb.
(Slovenský východ, 1924)
[1] Legionárske námestie – dnes Námestie osloboditeľov.
Počas Vianoc navštívilo košické kiná 9000 a kaviarne 5000 ľudí
Nedostatok peňazí[1] zanechal svoju pečať na celom meste. Najlepšie by o tom vedeli rozprávať naši obchodníci. Snáď ešte nikdy predtým neboli vianočné trhy také smutné, ako tie dnešné.
Naproti tomu obe vianočné dni priniesli zábavným podnikom veľmi priaznivú zhodu okolností. Nepriaznivé, studené a hmlisté počasie zlákalo ľudí do uzavretých priestorov. Všetky naše kiná a kaviarne doslova praskali vo švíkoch. Podľa odhadov bolo počas dvoch vianočných dní v štyroch miestnych kinách približne 9000 priaznivcov filmu, divadlo zaznamenalo 3200 návštev a do troch kaviarní na Hlavnej ulici a dvoch kaviarní na Mlynskej ulici zavítalo za celý deň spolu zhruba 5000 ľudí. Sťažovať sa nemohli ani bary. V troch košických baroch sa zabávalo mnoho stoviek ľudí a v každom jednom sa fľaše šampanského otvárali jedna radosť. Aj reštaurácie zaznamenala veľký obrat.
Ľudia sa zabávali počas týchto Vianoc o čosi smutnejšie ako po iné roky, ale s nádejou, že tie nasledujúce budú lepšie.
(Friss hírek, 1929)
[1] V roku 1929 vypukla celosvetová ekonomická kríza.
Vianočné darčeky od firmy Nehera
Z vlastnej skúsenosti vieme, ako ťažko vybrať darček, ktorý by celkom vyhovoval. Firma Nehera vychádza v ústrety všetkým, ktorí chcú svojich milých prekvapiť hodnotným a praktickým darčekom, a to službou v tom zmysle, že každý u nej zakúpený darček po Štedrom dni bude môcť byť vymenený v prípade, že nebude podarovanému vyhovovať, nech už čo do veľkosti, či druhu.
(Novosti, 1937)
Ako vznikol vianočný stromček
Vianočný stromček, táto milá súčasť okúzľujúcej krásy Vianoc, má zaujímavú históriu. Predovšetkým treba o ňom vedieť, že nie celý kresťanský svet pozná vianočný stromček, veď i v mnohých európskych krajinách, najmä južných, kde ihličnaté stromy sú takmer neznáme alebo veľmi vzácne, zvyk vianočných stromkov je úplne neznámy. Do našich krajov sa vianočný stromček dostal tiež iba koncom 18. storočia, za panovania Márie Terézie, a to zo západného Nemecka, z krajov porýnskych. Ešte začiatkom 18. storočia bol vianočný stromček v našich krajoch prekvapujúcou novinkou, lebo u nás miesto vianočných stromkov boli do tých čias v obľube betlehemy.
Donedávna sa súdilo, že vianočný stromček vznikol naozaj v Nemecku, a to len v 18. storočí, kedy sa k Vianociam pre každú osobu chystal zvláštny vianočný stromček. Nedávno však boli nájdené ďalšie svedectvá, ktoré dokazujú, že vznik vianočného stromku treba klásť do časov oveľa dávnejších. V stredoveku bolo zvykom pri vítaní vznešených hosťov stavať na ich počesť stromy so svetlami. Ako sa zdá, obyčaj vítania narodenia Krista slávnostne osvetleným stromčekom sa vyvinulo z tohto, pôvodne nenáboženského obradu. Isté je, že nočný stromček nevznikol v Nemecku v 18. storočí, ale že jeho vznik treba klásť do dôb oveľa dávnejších. Nemci v 18. storočí len obnovili pôvodom prastarý zvyk, ktorý však medzitým upadol v zabudnutie. Dnes sa vianočný stromček opäť veľmi hojne rozšíril, najmä po strednej Európe.
(Novosti, 1937)
Biele Vianoce?
Zdalo sa, že tohto roku budeme Štedrý deň opäť sláviť na blate. Ale cez noc sa počasie zmenilo. A ráno, keď ľudia začali otvárať obloky, s úžasom a radosťou videli, ako je celý kraj zasypaný snehom. A už aj nálada je akási slávnostnejšia, radostná – vianočná. Neustále padajúce vločky snehu rozprávajú o všeobecnom naladení sŕdc k láske a šťastiu. Len jedno kazí sviatočnú náladu, že sneh sa rozpúšťa. Budú teda tohtoročné Vianoce biele alebo čierne?
(Slovenský východ, 1921)
Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.
