Dedinka Marano, vysoko v arménskych horách, predstavuje akési synonymum pomalého a neodvratného vymierania. Zrútené steny starých domov, vpadnuté deravé strechy a naklonené kamenné kríže; to je terajší obraz kedysi pyšného orlieho hniezda. Tucet starých žien a ešte menej starcov sú jeho poslednými obyvateľmi.
Mohlo by sa zdať, že sú nadobro zmierení s ich osudom. No kdesi v kolektívnom podvedomí stále ešte tlie vôľa prežiť. Títo, drsnými životnými podmienkami tvrdo zakalení horali sa len tak nepodvolia nepriazni osudu; i po ťažkých osobných tragédiách, krvavých vojenských konfliktoch či ničivých prírodných katastrofách dokážu zakaždým povstať z popola. A považujú to za svoju prirodzenosť.
Z bohato obsypanej koruny odpadnuté tri zrelé plody – to sú tragikomické osudy troch výnimočných žien Alisie, Valinky a Voske … ale aj ich najbližších; uchovávané v šatôčke tých najpestrejších farieb. Ich príbehy sú umne pospájané vierou v poznanie tunajšieho človeka a ráznym postojom voči všetkým existenciálnym výzvam.
A hoci je tvrdá šupka tejto sorty ovocia skoro nestráviteľná, dužina má prekvapujúco lahodnú chuť, pretrvávajúcu nekonečne dlho v chuťových pohárikoch!
Knihu odporúča: Ján Vojtek
