O prekonanie slovenského rekordu v postavení najvyššieho stohu z voľne poukladaných kníh sa pokúsili tímy z piatich knižníc Košického kraja.

Súťažili Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach, Knižnica pre mládež mesta Košice, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Univerzitná knižnica UPJŠ v Košiciach a  Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického v Michalovciach. Slovenský rekord z roku 2019 napokon obhájila jeho doterajšia držiteľka, Verejná knižnica Jána Bocatia. Knihovníci postavili stoh zo 124 kníh, ktorý bol vysoký 2,23 metra, čím prekonali doterajší rekord o 3 centimetre. Na priebeh súťaže dohliadal a aktuálny rekord zaknihoval komisár Slovenskej knihy rekordov Roman Hanc. Víťaznému tímu odovzdal oficiálne ocenenie – certifikát a  medailu „Slovenský rekordman“.

Prekonanie rekordu bolo súčasťou Dňa s knižnicou, ktorým si knižnica Jána Bocatia spolu so svojimi čitateľmi a verejnosťou pripomenula 100. výročie svojho založenia.

„Ustanovujúci rekord sme vytvorili, keď mala naša knižnica 95 rokov. V tomto roku oslavujeme stovku, čo bola skvelá príležitosť na výzvu na zdolanie rekordu,“ povedala riaditeľka Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach Soňa Jakešová. Dodala, že zámerom bolo upriamiť pozornosť na knižnice a ich poslanie, ktorým je poskytovať širokej verejnosti aktuálne literárne a odborné diela, ale tiež neformálne vzdelávanie, kultúrne a komunitné podujatia. Knižnice sa angažujú pri utváraní čitateľských návykov detí a mládeže a vedú k čítaniu s porozumením. Pripravujú početné vzdelávacie aktivity zamerané na rozvoj kritického myslenia, čo je kľúčové pri rozlišovaní dezinformácií a hoaxov.

Počas Dňa s knižnicou bolo slávnostne predstavené aj nové logo Verejnej knižnice Jána Bocatia, ktoré navrhol víťaz verejnej súťaže Viktor Karvai. Odborná komisia ho vybrala z 23 prihlásených autorských diel, logo bude v nasledujúcich rokoch súčasťou novej vizuálnej identity organizácie, ktorá je kultúrnou inštitúciou Košického samosprávneho kraja.

Logo je postavené na vizuálnom stvárnení iniciálov Jána Bocatia, podľa ktorého je knižnica pomenovaná. Symbol je vytvorený pomocou techniky line-art tak, že každý ťah je vedený dvomi paralelnými líniami a vytvára geometrické výrazy. Lokálny aspekt vizuálnej identity je umocnený použitím dizajnového písma Greta od známeho slovenského typografa Petra Biľaka.