26. júna 1941 boli Košice bombardované tromi lietadlami neznámeho pôvodu. Od tragickej udalosti o ktorej sa i dnes pomerne málo hovorí a ktorá obsahuje mnoho neobjasnených skutočností, uplynulo presne 80 rokov. Nálet na Košice, ktoré boli toho času súčasťou Maďarského kráľovstva a ktorý si vyžiadal 29 ľudských životov, mnoho ranených i obrovské materiálne škody, poslúžil maďarskej vláde ako formálna zámienka na vstup do vojny proti Sovietskemu zväzu po boku Nemeckej ríše. Keďže útok sa odohral tesne pred redakčnou uzávierkou, košická denná tlač mohla už na druhý deň zverejniť prvé články o leteckom útoku. Tie sa prvotne odvolávali na hlásenia Maďarskej spravodajskej agentúry a obsahovali preto mnoho nepresností, predovšetkým o rozsahu útoku i obetiach. V súlade s oficiálnym postojom najvyšších štátnych orgánov aj košická denná tlač pripisovala útok Sovietskemu zväzu. Predkladaný výber článkov je preto potrebné vnímať s patričnou kritikou, keďže sú výrazne ovplyvnené dobovou propagandou. O tom, kto Košice v skutočnosti bombardoval dodnes nevedno. Existuje mnoho teórií, no ani jednu z nich nemožno bezpečne podložiť, či vyvrátiť relevantnými dôkazmi.

Vojnový stav medzi Maďarskom a Sovietskym zväzom – útočiace sovietske stroje zhodili na Košice 27 bômb

Hlásenia Maďarskej spravodajskej agentúry:

O 13. hodine uskutočnilo sovietske vojenské letectvo nálet na Košice. Niekoľko budov dostalo priamy zásah, dôsledkom čoho zahynulo päť[1] osôb a viacero sa zranilo. Sovietske lietadlá zopakovali útok proti Košiciach aj o 17.30 hod., no protivzdušná obrana ich pred zhodením bômb zahnala preč.

Maďarská spravodajská agentúra oznamuje, že podľa košických hlásení , sa štvrtkového poobedňajšieho náletu proti Košiciam zúčastnili tri sovietske lietadlá, ktoré mali na krídlach mätúce výsostné označenia. Lietadlá zhodili na mesto osem bômb, pričom zasiahli budovu pošty a vyradili telefónnu centrálu. Viacero obytných domov bolo ťažko poškodených. K doterajším piatim obetiam pribudli ďalšie dve, ktoré boli vyzdvihnuté zo závalu.

Podľa najnovších ranných zvestí bolo štvrtkové bombardovanie Košíc oveľa ničivejšie, než to naznačovali doterajšie oficiálne hlásenia.  Zo správ vyplýva, že dňa 26. júna 1941 sa sirény v Košiciach rozozvučali štyri krát. Prvý letecký poplach trval od 13. hod. a 8. min. do 13. hod. a 43. min. Druhý poplach začal o 14. hod. 48. min. a skončil o 16. hod. 20. min. Tretí sa spustil o 5 minút neskôr a skončil o 17. hod. 5. min. Štvrtý letecký alarm začal večer o 18. hod. 20. min. a trval do 18. hod. 48. min. Pri prvom poplachu sa nad Bankovom zjavili tri lietadlá so žltým označením. 5 minút krúžili nad mestom; zjavne hľadali orientačný bod. Spočiatku nikto nepredpokladal, že sa jedná o nepriateľské stroje keďže boli opatrené klamnými výsostnými znakmi. Podľa zistení lietadlá zhodili na Košice 27 bômb, ktoré zasiahli poštu č. 1, vojenskú kasáreň protivzdušnej obrany a okolité obytné domy a ulice.

(Z denníka Felvidéki Ujság, piatok 27. júna 1941)

[1] Šlo o prvotné a teda i nepresné informácie. Bombardovanie si vyžiadalo dovedna 29 ľudských životov.

Objavili ďalšie telá košického bombardovania

Štvrtkový útok sovietskych lietadiel na Košice si vyžiadal smrť ďalších troch osôb. Pod zboreným domom č. 14 na Hradbovej ulici sa našla dosiaľ neidentifikovaná mŕtvola. V nemocnici tiež zomreli dvaja neznámi muži vo veku 23-24 rokov a 14-15 rokov. Počet obetí podlého útoku sa tak zvýšil už na 24. Bohužiaľ stav ďalších ošetrovaných ľudí je kritický a preto treba počítať s ďalšími skonmi.

(Z denníka Felvidéki Ujság, sobota 28. júna 1941)

Maďari vyvracajú tvrdenia moskovského rozhlasu!

Moskovské rádio na margo vzniknutého vojnového stavu medzi Maďarským kráľovstvom a Sovietskym zväzom, prehlásilo, že sovietske lietadlá nad maďarským územím žiadne útoky neuskutočnili. Najvyššie maďarské orgány informovali Maďarskú spravodajskú agentúru, že tvrdenia Sovietov sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach a ich propagandistický zámer nie je hodný žiadnej diskusie. Mimo toho, straty na životoch a materiálne škody spôsobené sovietskym letectvom ako aj zostrelené nepriateľské stroje nad maďarským vzdušným priestorom, sú rukolapnými dôkazmi neoprávneného a protiľudského útoku Sovietov na Maďarsko.

(Z denníka Felvidéki Ujság, utorok 1. júla 1941)

27 bômb – 27 mŕtvych

Oficiálne údaje o sovietskom leteckom útoku na Košice z 26. júna 1941

Košičania sa ešte stále nedokážu spamätať z tejto tragickej udalosti. Ľudia ulíc nehovoria o ničom inom iba o detailoch bombardovania, o obetiach, o škodách. Rozširujú sa rôzne zvesti z ktorých mnohé nekorešpondujú s realitou. Považujeme preto za povinnosť, aby sme veci dali na pravú mieru a ešte raz všetko zhrnuli v jednom článku:

Je jedna hodina a šiesta minúta… V redakcii[1] sa robia posledné úpravy pred dennou uzávierkou, keď nad sklenenou strechou veľkým hrmotom presviští lietadlo, a ihneď na to sa po ohlušujúcich ranách začnú otriasať múry budovy. Padá omietka. Človek má pocit akoby sa celá redakcia pohýnala z miesta. Z vonka je počuť strašlivý hluk. Nasleduje zbesilý beh masy ľudí do leteckého krytu. Ozvú sa sirény, ktorých prenikavý zvuk postupne splýva s dunením vybuchujúcich bômb. Pivnica sa veľmi rýchlo zapĺňa vyľakanými ľuďmi. V prvých minútach nie je nikto schopní od úžasu vysloviť, čo i len slovíčka. Toto skľučujúce hrobové ticho prerušuje len guľometná paľba ozývajúca sa zvonka…

Letecký poplach trvá hodinu a 50 minút. Potom vybiehame všetci na ulicu. Na rohu Poštovej ulice stretávame vydesených ľudí, ktorí hovoria o ľudských telách bez rúk a nôh. Jeden z údajných očitých svedkov vraví, že podlý sovietsky útok si vyžiadal smrť troch ľudí. Bežíme ďalej po ulici, zovšadiaľ počujeme, že poštový palác je v ruinách. Keď sa blížime k pošte prechádzame ulicou pokrytou morom rozbitého skla; z každej strany prichádzajú vojenské i civilné záchranky. Hneď na to sa objavujú žandári s vytasenými bodákmi, ktorí uzatvárajú prístupové cesty k pošte. Cez prísny kordón sa dostávame len vďaka našim novinárskym preukazom. Po jeho prekročení sa nám naskytá pohľad totálnej skazy. Okná domov i sklenené výklady obchodov sú vybité.

Na rohu Rákócziho okružnej[2] nás čaká ďalší kordón, tentoraz posilnený i vojskom; ďalšie legitimovanie. Medzitým sa nám zjavujú kontúry zničenej stavby. Poštový palác zahaľuje sivý oblak prachu, jej nárožné steny pri vlajkovom stožiari sú celé začadené. Toto boli naše prvé dojmy. Za kordónom je skaza ešte očividnejšia. Približne v strede štvorposchodovej stavby, pokrytej žltým keramitom je stena od prízemia až po vrch vytrhnutá a zvalená na cestu. Z odkrytých miestností trčia radiátory a rúry. Strop je na viacerých miestach pretrhnutý. V celistvosti nezostalo jediné okno, jediné dvere. Spoza rozbitých otvorov vidno iba smutne vejúce zdrapy bielych okenných závesov. No na naše veľké počudovanie nachádzame veľkú sklenenú strechu prijímacej sály takmer neporušenú. O to väčšie škody napáchali bomby v telefónnej centrále, kde opravy môžu potrvať aj štyri týždne.

Po obhliadke pošty vedú naše kroky k úplne rozmetanej budove Katolíckeho čitateľského krúžku, lepšie povedané k miestu, kde táto stavba kedysi stála; zostali z nej iba ruiny. Na rumoch badáme osobu chodiacu sem a tam, akoby niečo hľadala. Iba neskôr zisťujeme od príbuzných, že hľadá svojho vnuka, ktorý si tesne pred dopadom bomby sadal za klavír a ktorá ho ihneď usmrtila. Je celkom možné, že i túto bombu plánoval sovietsky pilot zhodiť na poštu. Obraz pohromy vidíme aj na Leschovom obchode s koreninami v ľavom krídle budovy. Bolo obrovským šťastím v nešťastí, že Leschova rodina, sediaca pri obednom stole vyviazla bez ujmy. Susedný Reinitzov dom takisto vyviazol bez jediného škrabanca, iba v jeho záhrade ostal obrovský kráter naplnený vodou z prasknutého vodovodného potrubia. Priamy zásah dostal aj dom č. 1 na Bethlenovej okružnej.[3]

Ohniskom bombových zásahov však bol poštový palác s okolím. Zvlášť veľké škody utrpel dom č. 36 na Rákócziho okružnej. Ničivá sila bômb nešetrila ani domy č. 32 a 34, kde výbuch poškodil granitový povrch ulice a roztrieštil okolité stromy aleje. V záhrade domu č. 38 zničila explózia miestnu hospodársku stavbu, no jeho silu výrazne utlmila susedná stena starého mestského opevnenia. Pamiatka našej minulosti takýmto spôsobom ochránila okolitých susedov.

(Z denníka Felvidéki Ujság, 5. júl 1941)

[1] Autor článku hovorí o redakcií denníka Felvidéki Ujság.
[2] Rákócziho okružná (maď. Rákóczi körút), dnes Moyzesova ulica.
[3] Bethlenova okružná (maď. Bethlen körút), dnes Kuzmányho ulica.

Menoslov smrteľných obetí leteckého útoku[1]

Lajos Matzon, 34 ročný, poštový úradník. Pál Vigh, 30 ročný, poštový úradník. István Reményi, 45 ročný, telegrafista. Ferenc Takács, 41 ročný, poštový úradník. Sándor Ficzeri, 86 ročný, maliar. József Gavron, 18 ročný, obuvnícky učeň. Zsigmond Grosmann, 18 ročný, krajčírsky pomocník. Mór Jozefovics, 59 ročný, obchodník s drevom. Béla Lesch, 18 ročný, obchodnícky učeň. Ferenc Puskás, 13 ročný, žiak. Miksa Singer, 63 ročný, krajčír. Elek Szeman, 54 ročný, polesný na dôchodku. Mózes Balázsi, 23 ročný, vojak z mesta Vásárosnamény. István Csatlós, 37 ročný, vojak z obce Pribeník. Lajos Die, 20 ročný, vojak z obce Jablonov nad Turňou. Sándor Gömöri, 22 ročný, vojak z mesta Eger. Bertalan Németh, 38 ročný, vojak z obce Biel. Sándor Borisz, 24 ročný, vojak z obce Perín. József Pócsi, 27 ročný, čatár z obce Sajóörös. Ferenc Tengely, 23 ročný, seržant z obce Ortov. Anna Gergely, 48 ročná, nádenníčka. Jolán Hlub, 33 ročná, domovníčka na pošte. Mária Dzedzinová, 12 ročná, študentka. Mária Liptáková, 46 ročná, domáca. Mária Piskurová, 39 ročná, upratovačka. Mária Szauberer, 66 ročná, domáca. Anna Tomkó, 59 ročná, domáca. Emma Ónodi, 35 ročná, posluhovačka. László Zsigmond, 41 ročný, hlavný poštový úradník

(Z denníka Felvidéki Ujság, 5. a 7.  júl 1941)

[1] Zoznam usmrtených osôb z dobových novín Felvidéki Ujság bol korigovaný údajmi z odbornej literatúry.

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.