Dňa 10. apríla 1923 sa odohral v chotári obce Chym neďaleko Košíc pohraničný incident, ktorý spôsobil medzinárodnú roztržku medzi Československou republikou a Maďarskom. Obeťou tzv. chymského incidentu sa stal nový veliteľ perínskeho oddelenia finančnej stráže Jan Sedláček. Perínskeho strážmajstra mali v lese v chotári Chymu na československej strane hranice prepadnúť a zabiť maďarskí pohraničníci. Udalosť spred sto rokov s tragickým epilógom bola vyvrcholením série pohraničných incidentov medzi československou finančnou strážou z Perína a četníkmi z Chymu na jednej strane a maďarskou colnou strážou z maďarských pohraničných obcí Hidasnémeti a Hernádpetri na strane druhej. Udalosť vykresľovali košické noviny (s mnohými nepresnosťami) od začiatku ako plánovanú teroristickú akciu Maďarov, ba Slovenský východ priamo burcoval svojimi článkami do otvoreného konfliktu s Maďarskom. Maďarská košická tlač síce preberala československý narativ, no volila umiernenejší postoj. Československá vláda ako represívny krok zakázala vydávať nové víza pre maďarských občanov a neumožňovala im vstup na územie ČSR. Prakticky došlo k uzatvoreniu hranice.
Kvôli protichodným tvrdeniam a nezrovnalostiam celého prípadu, vrátane ďalších podobných incidentov z predchádzajúceho obdobia bola z maďarskej iniciatívy a so súhlasom pražskej vlády vytvorená zmiešaná vyšetrovacia komisia. Maďarská strana síce zabitie neodmietala no pripúšťala možnosť účasti tretej strany, a to bližšie nešpecifikovanej pašeráckej skupiny. Vyšetrovanie tiež preukázalo, že k zabitiu Sedláčeka došlo priamo na mieste prepadu; zavlečenie na maďarské územie a následné zabitie bolo vylúčené. Najväčšia nezhoda vystala v otázke územnej príslušnosti miesta incidentu. Problém totiž spočíval v tom, že v danom období, ešte neboli niektoré úseky hranice jasne stanovené. Maďarsko síce vinu za zabitie príslušníka československej finančnej stráže nakoniec prijalo a pozostalým obete vyplatilo i odškodné, no celý prípad bol uzavretý s mnohými nevyjasnenými skutočnosťami. Československá vláda postupne odvolala všetky uzávery hraníc a obnovila vydávanie víz. Zároveň sa prijal rad nových opatrení pre pohranične stráže, vrátane zákazu použitia zbrane pri prekročení hranice jednou alebo druhou stranou.
Maďarské vraždy
Dnes prinášame správu o tragickom skone československého finančného strážnika Jana Sedláčeka, ktorý bol pri služobnej obchôdzke pri našich hraniciach napadnutý maďarskými vojenskými lupičmi a zavraždený. Krv tohto československého štátneho zamestnanca jasne dokazuje, že s Maďarskom sa musí jednať ani so zločincom a krv tohto muža si žiada pomsty, pomsty takej, ktorá by raz a navždy vzala maďarsko-hunským barbarom chuť na napádanie nášho územia. Jestli sa naša politika proti Maďarsku v tomto smere obráti zostaneme víťazmi v strednej Európe my. Jestli sa prípad strážmajstra Sedláčeka skončí papierovou diplomatickou nótou, uskutoční sa oná cynická pravda, že k obetiam hospodárskym a politickým na československo-maďarských hraniciach budeme pripočítavať aj mŕtvych.
(Z denníka Slovenský východ, 12. apríla 1923)
Maďarskí vojaci zabili československého finančného strážcu pri obci Hym
Predvčerom tesne po polnoci prekročili pri obci Hym[1] štátne hranice štyria maďarskí vojaci a na československom území napadli československú hliadku pozostávajúcu z dvoch finančných strážnikov. Strážmajstrovi Berkovi sa podarilo uniknúť, no veliteľa perínskej finančnej stráže Jana Sedláčeka[2] maďarskí vojaci zajali a odvliekli na maďarské územie.
Dnes ráno došla správa, že Sedláčeka našli mŕtveho pri Hidasnémeti. Ďalšie podrobnosti prípadu sa nateraz neznáme. Utorňajší útok sa odohral presne na tom istom mieste, kde len nedávno došlo k poraneniu jedného československého finančného strážcu a četníka maďarskými pohraničníkmi. Podľa správ bolo telo Sedláčeka Maďarmi odovzdané a veliteľom československého četníctva prevezené do Košíc, kde sa ešte dnes napoludnie uskutoční súdna pitva, ktorú presne určí príčinu úmrtia.
(Z denníka Magyar Hirlap, 13. apríla 1923)
[1] Chym (maď. Hím) – dnes časť obce Perín-Chym ležiacej zhruba 20 km južne od Košíc.
[2] Jan Sedláček (19.5.1897 Pustiměrské Prusy – 10.4.1923 Perín-Chym) . V r. 1916 slúžil v 8. pešom pluku Rakúsko–Uhorskej armády a bol nasadený na talianskom fronte. Po vzniku ČSR bojoval na Slovensku v 25. streleckom pluku. 30.12.1919 nastúpil k Pohraničnej finančnej stráži ČSR v hodnosti dozorcu. V r. 1920 bol povýšený do hodnosti strážmajstra. V roku 1923 sa stal veliteľom finančnej stráže v Períne. Pochovaný bol v Košiciach na dnešnom verejnom cintoríne.
Podrobnosti vraždy finančného strážnika Sedláčeka
O ďalšom atentáte colnej stráže z maďarskej obce Hidasnémeti sme získali nasledovné informácie:
Ani nie 26 ročný finančný strážmajster Jan Sedláček pôsobil doteraz v Michalovciach a na konci tohto mesiaca sa mal ženiť. Do Perína[1] bol preložený iba pred týždňom a jeho prvá strážna pochôdzka na hraniciach bola jeho vôbec prvá a zároveň i posledná. Na hliadku sa vybral v utorok večer spolu s financom Berkom. Okolo pol dvanástej v noci už boli na ceste domov, keď sa z lesa asi 60 krokov za českou hranicou vynorili traja ozbrojení maďarskí vojaci. V tom prišiel z maďarskej strany výstrel na čo Sedláček aj Berko sa hodili k zemi. Niekoľko sekúnd po výstrele vyskočili z lesnej húštiny ďalší dvaja maďarskí vojaci a vrhli sa na Sedláčeka. Berko váhal opätovať paľbu, nechcel trafiť svojho druha. V nasledujúcich minútach obaja maďarskí vojaci zmizli v lese aj zo Sedláčekom. Stiahli sa aj zvyšní traja Maďari. Berko následne vystrelil niekoľko výstražných výstrelov. Tie ihneď upozornili ďalšiu československú hliadku, ktorá sa čo chvíľa objavila na mieste incidentu, no našla tam už len strážmajstra Berku.
V stredu večer maďarská colná stráž z Hidasnémeti upovedomila československé orgány v Čani, že v lese leží mŕtvola československého financa. Čaňa ihneď informovala Košice, odkiaľ sa zvláštnym vlakom vybrala k štátnym hraniciam zmiešaná vojensko-civilná komisia, aby si v Čani od Maďarov prevzala telo Jana Sedláčeka. Na ďalší pohraničný incident boli následne upovedomené bratislavské ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a pražské ministerstvo obrany.
Komisia dospela k záveru, že Sedláčekovo zajatie sa odohralo na československom území 100 krokov od hranice a k zabitiu došlo na maďarskom území. Na tele nebožtíka našli počas pitvy 23 rán z ktorých 16 dokázateľne pochádzalo od bajonetu. Pravá strana tela bol doslova prebodaná; dve bodnutia zasiahli srdce a niekoľko rán aj chrbát.
Pohreb strážmajstra Sedláčeka sa uskutoční v sobotu na obed v budove riaditeľstva finančnej správy na Hlavnej ulici, kde bude dopoludnia telo slávnostne vystavené. Pohrebu sa zúčastní jedna – jedna čestná stotina armády i finančnej stráže ako aj deputácie civilných a vojenských úradov. Pri poslednej rozlúčke s nebohým budú prítomní aj zástupcovia miestnej maďarskej menšiny. Takéto a podobné prejavy sú odzrkadlením neblahých pomerov v Maďarsku, ktorú nijako neprospejú pokojnému riešeniu konfliktov medzi oboma krajinami.
(Z denníka Magyar Hirlap, 14. apríla 1923)
[1] Perín (maď. Perény) – dnes časť obce Perín-Chym ležiacej zhruba 20 km južne od Košíc.
Pohreb zavraždenej obeti dnes poobede o tretej hodine
Správcu finančnej stanice Jana Sedláčeka pochovajú dnes celé československé Košice. Slávnostný pohrebný sprievod vyjde dnes odpoludnia o 3. hodine z finančného riaditeľstva v Košiciach na Hlavnej ulici.[1] Zahája ho dve čestné vojenské roty s hudbou, čestná čata legionárov, čestná čata četníctva a finančnej stráže a dve čestné čaty štátnej policajnej stráže a jazdnej polície. Nasledovať budú hromadne v plnom počte organizácie československých štátnych a železničných zamestnancov so zástupcami úradov, škôl a spolkov. Sprievodu sa zúčastní tiež veliteľ čs. 11. pešej divízie generál Gajda[2] a dôstojnícky zbor.
(Z denníka Slovenský východ, 21. apríla 1923)
[1] Budova niekdajšej Spišskej komory, neskôr finančného riaditeľstva, dnes Hlavná č. 68.
[2] Radola Gajda (1892-1948) – český dôstojník, medzi r. 1922-1924 velil divízii v Košiciach, v r. 1924 sa stal členom hlavného štábu čs. armády a v r. 1926 jeho náčelníkom, neskôr sa stal sa vodcom Národní obce fašistickej.
Maďarská vláda navrhuje miešanú vyšetrovaciu komisiu
V súvislosti s poslednými udalosťami na hraniciach maďarských a československých a so zreteľom na to, že československé i maďarské správy jednajúce o týchto udalostiach sú v naprostom rozpore, navrhla maďarská vláda vláde československej , aby preskúmanie tejto otázky a stanovenie skutočného stavu veci bolo zverené miešanej maďarsko-československej komisii alebo medzinárodnej komisii. Maďarská vláda chce zároveň predísť tomu, že by podobné možnosti mohli pomútiť pomer medzi oboma štátmi.
(Z denníka Slovenský východ, 21. apríla 1923)
Hranice proti Maďarsku uzavreté
Dnešným dňom sa zastavuje osobná doprava cez Hidasnémeti do Maďarska. Vlak číslo 353, ktorý už bol na ceste do Maďarska bol zo stanice Nižný Kiket[1] vrátený. Príčinou tohto opatrenia je, že naše vozne sú v Maďarsku úmyselne poškodzované a popisované hanlivými nápismi a že maďarské orgány surovo vystupujú proti našim železničným zriadencom. Československé hranice proti Maďarsku sú v bratislavskom úseku úplne uzavreté. Včera dostalo šesť maďarských štátnych príslušníkov v Bratislave vypovedacie rozkazy. Tým bola skončená prvá etapa vypovedania maďarských príslušníkov z ČSR a úradne ohlásených opatrení proti Maďarsku.
(Z denníka Slovenský východ, 26. apríla 1923)
[1] Maďarská obec Alsókéked, dnes Kéked.
Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.
