„Skutočnosť, že do roku 1989 bolo kvôli socialistickému zriadeniu štátu všetko, čo sa týkalo šľachty, (…) na Slovensku (v Československu), utláčané do pozadia, spôsobila, že v slovenskej historickej spisbe absentujú práce zamerané na šľachtu, resp. je ich veľmi málo.“
Odhliadnuc od starších prác uhorskej a maďarskej historiografie predstavuje publikácia Gabriela Szeghyho, Šľachta Abovskej stolice v novoveku, vôbec prvé monografické spracovanie tejto témy v slovenskom jazyku. Kniha prináša sumarizujúci a ucelený prehľad majetkových pomerov šľachty a ich sídel, t.j. kaštieľov a kúrií v 233 obciach historickej Abovskej stolice s dôrazom na obdobie novovekých dejín. Z genealogického hľadiska stojí za povšimnutie, že súčasťou jadra práce je aj stať o vybraných šľachtických rodoch. Autor skúma aj ďalšie aspekty života šľachty, ako napríklad spôsob bývania, stravovanie, hygienu, či etnicitu toho ktorého rodu. Nechýbajú tiež kapitoly pojednávajúce o polohe šľachtických sídel, o ich vonkajšej i vnútornej výbave (zariadenie, mobiliár) a obranných prvkoch, o záhradách a parkoch, ako aj o ich hospodárskom zázemí.
Erudovanosť diela podčiarkuje bohatý poznámkový aparát a zoznam bibliografie a archívnych prameňov. K rýchlejšiemu hľadaniu údajov v takmer 400 stranovej monografii pomáha geografický register, či schematická mapka výskytu sídel šľachty.
Knihu ocenia nielen odborníci na šľachtu a šľachtické sídla, ale aj laická verejnosť zaujímajúca sa o dejiny a miestopis regiónu Abova.
Knihu odporúča: Tomáš Ondrejšík
