Myšlienka stať sa neviditeľným predstavuje ešte aj pre človeka nášho veku, obklopeného dennodenne najrôznejšími formami ultramodernej technológie, senzačnú a neuskutočniteľnú vec. Skúsme sa však vžiť do kože bežného čitateľa viktoriánskeho Anglicka, ktorý na konci 19. storočia po prvý raz siahol po diele jedného zo zakladateľov modernej sci-fi, H. G. Wellsa – Neviditeľný (The Invisible Man), a ihneď pochopíme, aké fascinujúce ba priam nadpozemské pocity museli kolovať jeho hlavou.
Nadprirodzená schopnosť popierajúca všetky zákony fyziky, pripadla v tomto príbehu geniálnemu vedcovi Griffinovi. Napriek jeho nesporne prelomovému objavu, úmysly hlavného hrdinu sú od samého začiatku negatívne, pričom jeho sebecký postoj sa vývojom udalostí, hlavne narastajúcimi prekážkami, stále viac prehlbuje a vedie k verbálnym a nakoniec i fyzickým násilnostiam. Rozhodujúcim a na prvý pohľad neriešiteľným problémom sa v celom príbehu totiž stáva možnosť prinavrátenia viditeľnosti svojho tela. Putuje krajinou z miesta na miesto, neraz nahý, aby zostal skrytý pred očami zvedavcov. Hľadá si úkryt, kde by mohol pokračovať vo svojom vedeckom bádaní. Chýry o záhadnom neviditeľnom, ktorý kradne a pácha rôzne zlé skutky, sa však čoskoro rozletia po celej krajine. Priam hysterická panika, šíriaca sa medzi obyvateľstvom, evokuje v niektorých momentoch apokalyptickú atmosféru.
Dej príbehu je veľmi prehľadne štruktúrovaný, pričom osobitosťou jeho sprostredkovania je, že rozprávač disponuje väčším množstvom informácií k udalostiam, než všetci účastníci dohromady. Fakty sú zobrazované z rôznych uhlov pohľadu a od rôznych svedkov. Dostatočný priestor je tu ponechaný špekuláciám, obzvlášť tam, kde prichádza k slovu najťažší zločin hlavného hrdinu.
Precízny a podrobný miestopis, všedné a banálne rozhovory vedľajších postáv umocňujú realistickosť diela a tým znásobujú dôveryhodnosť základnej tézy, že ľudstvo je od objavu schopnosti byť neviditeľný už len krôčik. Vedecko-fantastický dej velikána anglickej literatúry nie je iba nešetrnou kritikou spoločnosti, ale tiež vážnym ponaučením o tom, že bezcitný vedecký pokrok môže byť pre ľudstvo nebezpečný.
Knihu odporúča
Mgr. Tomáš Ondrejšík
