Hlavný hrdina románu, Paul, je aktívny šesťdesiatnik, ktorého nešťastná nehoda prinúti zásadne zmeniť život. Vášne sa síce vzdať nemieni, no bolestivo si uvedomuje, že odteraz bude všetko inak. Vo svojej zaťatosti si nechce priznať ani zraniteľnosť. Ostáva mu láska v jej rôznych poňatiach. Neopätovanú, prelínajúcu sa so starostlivosťou cíti k svojej opatrovateľke Marijanne. Chce byť aspoň užitočný a pomáha jej rodine, prisťahovalcom vyhnaným vojnou z bývalej Juhoslávie.
Do deja vstupuje postava Elizabeth Costello, ktorá je hlavnou hrdinkou predošlého Coetzzeovho románu. S jej vstupom v tomto diele vzniká paralelná úroveň románu, čo je z literárneho hľadiska veľmi zaujímavé, je jeho nechceným zrkadlom a nútenou sebareflexiou. Román je o bezmocnosti, odkázanosti ako aj o otcovskej láske (alebo jej absencii), rozdielnom ponímaní sveta z pohľadu prisťahovalcov a skrze postavy z iného románu aj o literárnych možnostiach fiktívnych postáv.
J.M. Coetzee má okrem Nobelovej aj dve Bookerové ceny. Píše presnú prózu, aj v tomto románe má každé slovo váhu. Čo robí tohto muža pomalým? Je to chýbajúca končatina alebo neochota sa vyrovnať s realitou. Skrze príbehu sa tak zamýšľame aj nad nadčasovými existenciálnymi otázkami.
Knihu odporúča: Zuzana Lučkay Mihalčinová
