V biografickom románe Dějiny světla Jan Němec približuje časť života českého fotografa Františka Drtikola. Na pozadí banského nešťastia v Příbrami vykresľuje detské obdobie, keď začínal malý František kresliť, a jeho zásadnou otázkou bolo, či je v jeho tužke všetko, čo ňou v budúcnosti nakreslí; cez jeho učňovské roky, keď netušil, čo je uzávierka a clona fotoaparátu, k štúdiu v Nemecku až v postupnému vybudovaniu úspešnej kariéry uznávaného fotografa. Jeho ateliér navštevovali osobnosti politického a kultúrneho života ako Thákur, Jan Zrzavý, T.G. Masaryk, Josef Čapek a iní.
Román je písaný v sugestívnej 2. os. singuláru, na čo si treba zo začiatku zvyknúť, ale postupne sa pri čítaní z pozície fotografovaného objektu – stávaš fotografom, ktorý komponuje, aranžuje a režíruje dramatické svetlo i dynamické tiene.
František Drtikol je nesporne zaujímavou osobnosťou – fotograf, mystik, budhista i komunista – ale predovšetkým majster šerosvitu, portrétu, aktu …a svetla. Román končí obdobím, kedy František Drtikol predáva v roku 1935 svoj ateliér a začína sa venovať mystike, budhizmu a neskôr sa z neho stáva presvedčený komunista. Tento záver románu, ale nie koniec života Františka Drtikola, vo mne vyprovokoval zisťovanie bližších údajov o jeho nasledujúcom živote, ale to je už o iných knihách, ktoré tiež odporúčam.
Kniha získala naledovné ocenenia:Cena Evropské unie za literaturu 2014, Česká kniha 2014, Nominácia na Magnesiu Literu 2014 za prózu, nominácia na Cenu Josefa Škvoreckého 2014.
„Je už v mé tužce všechno, co s ní kdy nakreslím?“
Hmm… To je zvláštní otázka, praví Augustín a promne si bradu.
V tuze tvé tužky? V tužbě tvé tužky?“ ( s. 33)
Pozn.: 31. mája 1892 v bani na striebro v Příbrami 319 obetí, čo dodnes patrí k najväčším banským nešťastiam, ktoré si európske rudné bane vyžiadali
Knihu odporúča
Mgr. Eva Chmelárová