Július Bukovinský 11.10.1903 Užhorod – 31.8.1975 Košice
Významný maliar, grafik, krajinár a pedagóg Július Bukovinský sa narodil v Užhorode, kde prežil časť svojho strastiplného detstva.
Pôvodne remeselník, nadobudol základy výtvarného umenia súkromným štúdiom u svojho otca Júliusa Virágha, ktorý žil a tvoril v Mukačeve. V rokoch 1922-1927 študoval Bukovinsky v rumunskom Baia Mare u profesora Istvána Réthiho a Jánosa Thormu. Po ukončení štúdií pôsobil v Mukačeve . Neľahké pomery pre umeleckú činnosť ako aj túžba po poznaní plnšieho výtvarného života ho napokon doviedli do Košíc, kde sa natrvalo usadil v roku 1936. Svoj prvý košický ateliér mal zriadený už v roku 1934 v niekdajšom dome na rohu Poštovej a Moyzesovej ulice. Po príchode na Slovensko sa stal členom Spolku slovenských umelcov a neskôr Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave a od toho času bol bytostne spojený so slovenským výtvarným umením. V Košiciach okrem iných spolupracoval aj s Elemírom Halászom-Hradilom. V roku 1945 patril k zakladajúcim členom kultúrneho spolku Svojina.
Bukovinský začínal ako krajinár, neskôr sa zaoberal figurálnymi kompozíciami a portrétom. Už jeho úvodné vystúpenia v Užhorode a Mukačeve ho charakterizovali ako mnohostranného tvorcu portrétov, figurálnych kompozícií, krajín, vedút a zátiší. Pozornosť často upieral na ľudí blízkych jeho životným údelom prostého človeka. Po príchode do Košíc sa v jeho tvorbe pravidelne objavovali folklorizované ženské postavy a dedinský žáner. V 40. rokoch 20. storočia prejavoval zvýšený záujem o známe pamiatky, uličné celky a zákutia Košíc. Na začiatku povojnového obdobia vznikli známe obrazové skladby s tragickým obsahom – Obesenci (1945) a Planetárka (1946) výrazne poznačené atmosférou mestského prostredia. Rovnako dôležitým zdrojom námetov pre Bukovinského bola urbanistika mesta ako aj samotná výstavba mesta Košice a priemyselných závodov, predovšetkým Východoslovenských železiarní.
Výstavná činnosť Bukovinského bola mimoriadne bohatá. Vystavoval individuálne i kolektívne v mnohých mestách Už ako 26-ročný mal samostatnú výstavu v Mukačeve a v Užhorode. V roku 1932 vystavoval spolu s členmi Spolku Podkarpatoruských výtvarných umelcov v Užhorode. Po príhode na Slovensku vystavoval prakticky vo všetkých väčších mestách a členských výstavách. V roku 1938 prezentoval svoju tvorbu na výstave Slovenského výtvarného umenia v New Yorku, v rokoch 1939-1944 v Budapešti a vo Varšave.
Jeho umelecké majstrovstvo bolo ocenené viacerými vyznamenaniami, okrem iných aj Cenou mesta Košice (1975).
Posledné miesto odpočinku Júliusa Bukovinského sa nachádza na košickom Verejnom cintoríne na parcele č. IX.
Literatúru z fondu regionálneho oddelenia VKJB k osobnosti Júliusa Bukovinského nájdete v knižničnom KATALÓGU.
