László Mécs (17.1.1895 Kostoľany nad Hornádom – 9.11.1978 Pannonhalma)
Rímskokatolícky kňaz, premonštrát a básnik László Mécs (rodený Jozef Emil Mártoncsik) sa narodil v Kostoľanoch nad Hornádom v učiteľskej rodine Andreja Mártoncsíka. Po absolvovaní miestnej ľudovej školy pokračoval na premonštrátskom gymnázium v Košiciach, kde úspešne zmaturoval v roku 1913. Následne začal študovať maďarský a latinský jazyk na budapeštianskej univerzite.
V roku 1914 vstúpil do rádu premonštrátov v Jasove, kde prijal rehoľné meno László (Ladislav) a básnické meno Mécs. Po kňazskej vysviacke v roku 1918 sa stal členom jasovského konventu, pričom od roku 1919 pôsobil aj ako profesor na košickom premonštrátskom gymnáziu. V Jasove zároveň zastával funkciu zastupujúceho knihovníka kláštornej knižnice. V súlade s pastoračnou činnosťou rehole premonštrátov pôsobil v rokoch 1920 až 1929 ako administrátor vo Veľkých Kapušanoch a následne v rokoch 1929 až 1945 v Kráľovskom Chlmci. Po skončení druhej svetovej vojny odišiel do Maďarska, no tam ho komunistická moc v roku 1953 na základe vykonštruovaného obvinenia odsúdila na desať rokov väzenia, s cieľom umlčať ho a zničiť jeho kňazské poslanie. Podľa zástancov socialistického realizmu nebol vôbec básnikom. Avšak jeho tvorba počas socializmu neupadla do zabudnutia. Po prepustení z väzenia v roku 1956 bol rehabilitovaný a do roku 1961 pôsobil ako kaplán v Budapešti, pričom jeho životné kroky neskôr smerovali do Pannonhalmy.
Mécsov básnický talent sa prejavil už počas štúdií na gymnáziu. Po maturite začal prispievať do periodík Élet (1916) a Tűz. Jeho prvá básnická zbierka vyšla v Užhorode roku 1923 pod názvom Hajnali harangszó. V rokoch 1941-1942 zastával post šéfredaktorom časopisu Vigilia. Jeho poézia je charakteristická lyrickým štýlom, ktorý zahŕňa silné sociálne odkazy a kritický pohľad na spoločnosť, pričom vychádza z kresťanských tradícií. V neskoršej tvorbe sa venoval aj protivojnovej tematike. Diela László Mécsa boli preložené do mnohých jazykov vrátane francúzštiny, angličtiny, nemčiny, holandčiny, španielčiny, slovenčiny a estónčiny. Bol známy svojim darom recitácie, často vystupoval na literárnych večeroch v regiónoch Abova a Zemplína, ale aj v mestách ako Budapešť, Berlín a Paríž. László Mécs bol aktívnym členom literárnych spolkov a spoločností (Kisfaludyho, Petőfiho, Akadémie sv. Štefana). Popri duchovnej a literárnej činnosti sa venoval aj turistike a poľovníctvu. Jeho básne s poľovníckou tematikou pravidelne vychádzali medzi rokmi 1926-1938 v časopisoch Vádász a Vadászlap.
László Mécs zomrel 9. novembra 1978 v Maďarsku v meste Pannonhalma vo veku 83 rokov. Pri storočnici jeho narodenia bola v roku 1995 na budove školy v Kostoľanoch nad Hornádom odhalená pamätná tabuľa a vo Veľkých Kapušanoch busta. Pamiatka na kňaza a básnika Lászlóa Mécsa zostáva stále živá v miestach, kde žil a pôsobil (Kostoľany nad Hornádom, Jasov, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec).
Literatúru z fondu regionálneho oddelenia VKJB k osobnosti Lászlóa Mécsa nájdete v knižničnom KATALÓGU.
