Ľudovít Feld (19.3.1904 Košice – 18.5.1991 Košice)
Významný košický maliar, kresliar a grafik minulého storočia, príslušník generácie tzv. Krónovej školy Ľudovít (Lajos) Feld, sa narodil 19. marca 1904 v Košiciach, v mnohodetnej židovskej rodine Františka Felda, robotníka v drevosklade a matky Amálie, rodenej Abrahámovej, zamestnankyne verejných kúpeľov v Košiciach.
Ľudovít Feld, ktorý sa už od útleho detstva musel zmieriť so svojim hendikepom, začal navštevovať ľudovú školu v Košiciach v roku 1910. V roku 1916 sa stal študentom košického reálneho gymnázia, ktoré ukončil maturitou (1923). Už na konci stredoškolských štúdií sa začal prejavovať u mladého Felda vážnejší záujem o kreslenie. Jeho výtvarné začiatky sa spájajú so známou súkromnou kresliarskou a grafickou školou Eugena Króna, ktorú navštevoval v rokoch 1922-1927. Stretával sa tu s význačnými predstaviteľmi košickej medzivojnovej avantgardy a prostredníctvom zahraničných emigrantov hlavne z Maďarska, mal možnosť sa zoznámiť s najnovšími tendenciami európskeho výtvarného umenia.
Feld sa po tejto kvalitnej príprave prihlásil na Umeleckú akadémiu výtvarných umení v Budapešti do ateliéru Gyulu Rudnayho. Po ukončení štúdia na odbore grafiky u profesorov V. Matirku-Olgyaiho a F. L. Vargu sa v roku 1933 vrátil späť do Košíc. Ešte v tom istom roku usporiadal svoju vôbec prvú spoločnú výstavu s Imrichom Oravczom a Alžbetou Grosz, na ktorej vystavoval predovšetkým školské práce s figurálnymi a krajinárskymi námetmi. Obdobie 30. rokov 20. storočia je začiatkom jeho nesmiernej tvorivej aktivity, prejavujúcej sa v krajinárskych prácach, charakteristických dokumentárnou vernosťou a kresliarskou precíznosťou. Na jeseň roku 1934 vystavoval vo Východoslovenskom múzeu perokresby a kresby uhlíkom (o. i. práce Regulácia Hornádu, Na Kalvárii, Slovinska baňa, Líščí vrch pri Krompachoch). Popri obrazoch sa venoval aj ilustrovaniu publikácií, napr. obálok a titulných listov výročných správ košickej Chlapčenskej reálnej školy (1939-1943).
Feld sa stal členom Zväzu maďarských výtvarníkov a popri pôsobení vo výtvarnom odbore Kazinczyho spoločnosti začal rozvíjať aj pedagogickú činnosť, najskôr súkromne (1935), neskôr organizovane pri rôznych kultúrnych inštitúciách a závodoch. Medzi odchovancami jeho školy nájdeme mnoho zvučných mien z košickej umeleckej obce ako boli napríklad A. Eckerdt, A. Račko a mnohí ďalší.
Druhá svetová vojna tragicky zasiahla celú jeho početnú rodinu. Dvadsať príbuzných zahynulo v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Samotný Feld prežil iba vďaka svojmu telesnému hendikepu a umeleckému talentu. Hrôzy, ktoré prežil v koncentračnom tábore, mali silný účinok na jeho povojnovú tvorbu.
V povojnových rokoch pracoval Feld hlavne s grafikou, pri ktorej sa prejavoval jeho popisný rukopis. Od roku 1949 natrvalo žil, tvoril a vystavoval v Košiciach. Neúnavne dokumentoval ulice, budovy a zákutia starých Košíc. Výsledkom tejto práce, ktorá nikdy nemala ambíciu vytvoriť akýsi modernistický výtvarný program, boli tisíce kresieb, grafík, ale i malieb. Boli výsledkom jeho úprimného a citlivého vnímania okolitého sveta.
Ľudovít Feld zomrel dňa 18. mája 1991 vo svojich rodných Košiciach vo veku 87 rokov.
Literatúru z fondu regionálneho oddelenia VKJB k osobnosti Ľudovíta Felda nájdete v našom knižničnom KATALÓGU.
