Július Jakoby 28.3.1903 Košice – 16.4.1985 Košice
Košický rodák Július (Gyula) Jakoby patrí k významným reprezentantom výtvarného umenia na Slovensku.
Narodil sa 28. marca 1903 v Košiciach ako tretie dieťa údenára Antona Jacobiho a matky Anny Adamcsik. Po absolvovaní obecnej školy na dnešnej Hviezdoslavovej ulici č. 5 sa od roku 1913 stáva žiakom košického Vyššieho gymnázia premonštrátov, ktoré končí maturitou v roku 1921. Po prerušení štúdia na vysokej škole ekonomickej v Budapešti v roku 1923 sa vracia do Košíc, kde popri úradníckej práci v poisťovni, navštevuje večerné kurzy Krónovej kresliarskej školy. Tu v roku 1924 vystavuje svoje prvé diela. Vo februári 1926 nastúpil na Akadémiu výtvarných umení v Budapešti ako voluntér do ateliéru profesora Istvána Rétiho. Toto štúdium v roku 1928 však predčasne prerušil a vrátil sa trvalo do Košíc, kde sa venoval maliarstvu Väčšinu života prežil vo veľmi skromných podmienkach.
Jakobyho tvorba, z ktorej je najtypickejšou portrétová, bola značne ovplyvnená bieloruským maliarom Marcom Chagallom a bola tiež úzko prepojená s rodnými Košicami. Venoval sa kresbe, pastelu, olejomaľbe, kamenným a keramickým mozaikám. Jeho prvá samostatná výstava sa uskutočnila v Košiciach v roku 1929 vo Východoslovenskom múzeu. V roku 1934 dostal cenu mesta Košice za obraz „Ležiaci ženský akt.“ Po roku 1938 sa stal členom Kazinczyho spoločnosti. V roku 1940 pomáhal pri realizácií nástenných malieb v kostole v Diakovciach pri Šali; bola to Jakobyho jediná monumentálno-dekoratívna maliarska činnosť. Po roku 1945 vstupuje do výtvarného odboru spolku Svojina (1945-1949) a od roku 1949 je členom Československého zväzu výtvarných umelcov. V roku 1968 bol za svoju tvorbu ocenený titulom Zaslúžilý umelec a v roku 1970 získal cenu za zásluhy o rozvoj výtvarného umenia na Slovensku.
Diela Júliusa Jakobyho sú vystavené v Slovenskej národnej galérii, Národnej galérii v Prahe, Maďarskej národnej galérii a v mnohých umeleckých múzeách a súkromných zbierkach. Najväčšia zbierka jeho prác sa nachádza vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, ktorá v rokoch 1992 až 1996 niesla jeho meno – Galéria Júliusa Jakobyho. Bronzovú sochu od Juraja Bartusza v nadživotnej veľkosti ma osadenú na Alžbetinej ulici.
Posledné miesto odpočinku Júliusa Jakobyho sa nachádza na košickom Verejnom cintoríne na parcele č. XVIII.
