Lajos Kemény 5.9.1859 Košice – 24.1.1927 Košice
Košický archivár, historik a publicista Lajos Kemény (do roku 1882 Koch) vyrastal v evanjelickej obchodníckej rodine. Jeho otec Ľudovít, rodený Rožňavčan, mal v dome „U bieleho leva“ na Hlavnej ulici v Košiciach vlastný obchod s panským a dámskym odevom a látkami.
Kemény absolvoval stredoškolské štúdia na gymnáziách v Prešove a v Košiciach. Počas týchto štúdií nepatril k obzvlášť prospešným žiakom o čom vypovedajú jeho koncoročné známky a to hlavne z latinského jazyka a matematiky. V roku 1885 nastúpil ako absolvent gymnázia do spisovne Archívu mesta Košíc, kde ho o dva roky neskôr vymenovali za spisovníka. V roku 1894 zaujal miesto hlavného mestského archivára Košíc, pričom nedisponoval odbornou kvalifikáciou ani archivára, ani historika. Svoju pozíciu si však udržal až do roku 1925.
Napriek odborným nedostatkom si Kemény nepočínal v archíve najhoršie. Síce do usporiadania archívneho fondu nevniesol žiadny systém, no zaviedol zvláštnu podaciu knihu na úradnú agendu archívu a evidenciu vedeckých návštev. Urobil tiež súpis archívneho materiálu a zariadenia i popis rozmiestnenia archiválií. Napriek týmto kladom bol pre samotného Keménya archívny fond v prvom rade iba zdrojom informácií, ktoré využíval k vlastnej publikačnej činnosti, ktorá bola mimoriadne bohatá, no tematicky rôznorodá.
Zo začiatku prevažovali uňho sklony k historizujúcej beletrii. Ako beletrista bol činný najmä do konca 80. rokov 19. storočia. K jeho historickým rozpravám, novelám, fejtónom a básňam sa družili články príležitostnej tematiky. Neskôr, hlavne po nástupe do funkcie hlavného archivára, sa zameriaval na popularizujúce príležitostné články z dejín Košíc, publikovanie doslovného znenia archívnych prameňov a na nich založených príspevkov až po syntetické štúdie, tak v miestnej tlači, ako aj v odborných historických časopisoch z územia Uhorska, neskôr Československa a Maďarska. Niektoré vyšli aj ako samostatné publikácie (napr. Abauj-Torna vármegye az Árpádok Alatt, 1888; A reformáció Kassán, 1890; Száz év Kassa legrégibb történetéből, 1893; Kassa város régi számadáskönyvei 1431-1533, 1892). V rade menších i väčších príspevkov prinášal cenné pramenné údaje z mestského archívu k mnohým udalostiam z minulosti mesta a košickej správnej oblasti, z umeleckého i literárneho života, cechov, obchodu, priemyslu a sociálnych pomerov. Zaradil sa tak vôbec k prvým, ktorí svojou publikačnou činnosťou upriamili pozornosť širokej verejnosti na bohatú zbierku historických prameňov mestského archívu v Košiciach. Jeho bibliografia prác registruje takmer 800 záznamov.
Záujem Keménya o históriu a umenie sa prejavil aj v jeho práci mimo archívu ako tajomníka Košickej literárnej spoločnosti a knihovníka Kazinczyho kruhu a tiež externého člena Krajinskej komisie na ochranu umeleckých pamiatok. K šíreniu poznatkov o miestnych dejinách prispieval početnými prednáškami v košických spolkoch.
Ako publicista redigoval spoločensko-hospodársky týždenník Kassa és Vidéke, v rokoch 1901-1910 mesačník pre cudzinecký ruch a turistiku Kassavidéke, v rokoch 191 -1915 historický časopis Történelmi Közlemények Abaúj-torna vármegye és Kassa multjából a mestské úradné noviny Városi Közlöny.
Lajos Kemény zomrel 24. januára 1927 vo veku 68 rokov po dlhej a ťažkej chorobe. Posledná rozlúčka zo zosnulým sa uskutočnila na mestskom verejnom cintoríne za prítomnosti početného davu v ktorom nechýbali ani oficiálni reprezentanti magistrátu Košíc.
Keményové práce patria dodnes k vyhľadávaným zdrojom poznania minulosti Košíc a okolia. Časť jeho osobnej knižnice, vrátane rukopisov, uchováva knižničný fond regionálneho oddelenia Verenej knižnice Jána Bocatia v Košiciach.
Posledné miesto odpočinku Lajosa Keménya sa nachádza na košickom Verejnom cintoríne na parcele č. V.
