Ľudovít Csordák 8.2.1864 Košice – 28.6.1937 Košice
Významný košický maliar – krajinkár a spoluzakladateľ košickej moderny Ľudovít Csordák sa narodil 8. februára 1864 v Košiciach v dome na dnešnej Alžbetinej ulici č. 45. Jeho otec Ján bol krajčírskym majstrom a pochádzal zo spišskej obce Ľubica. Matka Zuzana, rod. Kosińszka bola členkou poľskej emigrantskej rodiny. Ľudovít mal troch súrodencov, z toho dvoch bratov, ktorí zomreli krátko po narodení.
Základné vzdelanie získal v Košiciach, kde si osvojil maďarský jazyk; doma sa hovorilo vzhľadom na pôvod rodičov slovensky a nemecky. V rokoch 1874-1881 navštevoval premonštrátske gymnázium v Košiciach a súčasne i súkromnú kresliarsku školu Františka a Vojtecha Klimkovicsovcov.
V roku 1882 sa rodina odsťahovala z Košíc do Budapešti, no mladý Csordák sa pre neľahkú finančnú situáciu rodiny čoskoro odišiel k príbuzným do Spišskej Novej Vsi. V roku 1883 sa vrátil do hlavného mesta krajiny, kde sa zapísal na školu pre vzdelávanie profesorov kreslenia. Po šiestich mesiacoch štúdium prerušil. Mladého Csordáka v tomto období výrazne podporovali barónky Georgína a Malvína Melczer z Košíc, ktorých osobným krajčírom bol práve Csordákov otec Ján. Pomáhali mu jednak pri predaji obrazov a v štúdiu na výtvarných akadémiách v rokoch 1884-1895. V rokoch 1886-1887 mu financovali ročný študijný pobyt v Mníchove a v rokoch 1889-1895 na oddelení krajinárskej maľby pražskej Akadémie výtvarných umení u profesora Juliusa Edwarda Mařáka. Tu sa Csordákovi podarilo získať štipendium a zároveň vystavovať svoje prvé profesionálne diela, hlavne figurálne a krajinárskej kompozície. Akadémiu ukončil olejomaľbou Skaly Zádielskej doliny (1895). V roku 1896 sa prvý krát oficiálne prezentoval na milenárnej výstave v Budapešti a to obrazom Zádiel – Skaly.
Po ukončení štúdia sa neúspešne pokúšal o založenie maliarskej školy v Košiciach. Následne krátko žil v Turni nad Bodvou a v rokoch 1896-1897 pôsobil ako súkromný učiteľ kreslenia u grófa Istvána Forgácha v Slanci. Počas pobytu v okolí Košíc získal mnoho námetov pre vlastnú tvorbu.
V roku 1908 sa natrvalo prisťahoval do Košíc. Od roku 1909 odštartoval úzku spoluprácu s košickým umelcom Elemírom Halászom-Hradilom. Vytvorili si spoločný ateliér v bývalom suchom, tzv. konskom mlyne na Zbrojničnej ulici, kde prevádzkovali vlastnú súkromnú maliarsku školu a položili tak základy košickej moderny.
Tematickým ťažiskom Csordákovej tvorby bola krajina a to v podobe olejomalieb, akvarelov, pastelov alebo uhľokresieb. Častou inšpiráciou jeho diel bolo prostredie Lučivnej a Zádielskej doliny. Pri príležitosti jeho účastí na rôznych košických výstavách (1903, 1909, 1912, 1915, 1922) bola jeho tvorba v košickej tlači hodnotená väčšinou kladne, no niekedy aj záporne a to predovšetkým po roku 1919, kedy sa postupne dostával do úzadia umeleckého života mesta. Z iniciatívy riaditeľa Dr. Josefa Poláka vyhotovil pre Východoslovenské múzeum sériu dokumentárnych olejomalieb s námetmi východoslovenských architektonických pamiatok. Jeho jediná samostatná výstava v Košiciach sa uskutočnila v roku 1934.
Pamiatku Ľudovíta Csordáka dodnes prezentuje ulica pomenovaná po ňom na Sídlisku KVP i pamätná tabuľa z roku 1970 na budove bývalého suchého mlyna.
Ľudovít Csordák zomrel 28. júna 1937 v Košiciach vo veku 73 rokov.
Posledné miesto odpočinku Ľudovíta Csordáka sa nachádza na košickom Verejnom cintoríne na parcele č. V.
Literatúru z fondu regionálneho oddelenia VKJB k osobnosti Ľudovíta Csordáka nájdete v knižničnom KATALÓGU.
