Kniha, ako je táto, nemôže sklamať, pretože svojím obsahom dokonale korešponduje s tým, čo sľubuje v podtitule (t.j. prináša poklady). A onými klenotami sú gotické plastiky Kristovho tela, uložené do pomyselnej šperkovnice (ktorou je táto kniha) reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou. Väčšina popisovaných artefaktov prešla počas reštaurovania práve jej rukami a preto možno toto dielo vnímať aj ako hymnus na prácu, zhmotnenú do korpusov, “vytiahnutých na svetlo Božie” počas desaťročia trvajúceho záchranárskeho snaženia, prebiehajúceho zväčša neidylicky, v interiéroch reštaurátorských dielní. Publikácia nie je určená iba akademickému okruhu odborníkov. Nevyhnutný terminus technicus nemá laika v žiadnom prípade odradiť, pretože ten sa po počiatočnom “zábehu” dokáže v danej problematike náležite zorientovať.
A tak sa pred čitateľom otvára úžasný sled chronologicky zostavených Kristovych korpusov, z ktorých každý má svoj jedinečný “životopis”, ozvláštnený vždy poznove celým priehrštím zaujímavých faktov a oslávený osobnými vyznaniami autorky. Laik takto náležite scitlivieva a postupne sa stáva aj značne erudovaným. Bude ho baviť stále viac napr. spoluobjavovať nadpozemské črty vo výrazoch Vykupiteľovej trpiteľskej tváre, či samostatne nachádzať originálne znaky na bedrových rúškach, zhotovovaných rezbárskou dielňou Majstra Pavla z Levoče. Dozvie sa niečo o typológii krížov, projektovaní kalvárskych zoskupení, či modelovaní sklonu paží a nôh Ukrižovaného a tiež s prekvapením skonštatuje, že na Kristovej hlave nasadená koruna nemusela vždy byť tou tŕňovou. A určite neujde jeho pozornosti ďalší málo známy fakt, že niektoré korpusy neboli voči krížu až natoľko nehybné “ako by sa patrilo”, ale svojou snímateľnosťou slúžili istému zvláštnemu účelu.
Summa summarum: čitateľ sa naučí registrovať pozorným okom množstvo predtým skrytých detailov a tieto vnemy, nasnímané očami a zachytené interným zrakom, dokážu preexponovať jeho vnútro čímsi povznášajúcim a preduchovnelým.
Autorka popri tom všetkom vari ešte chcela dosiahnuť jedno: roznietiť v čitateľovi túžbu dieťaťa vybrať sa za korpusmi priamo a na chvíľu postáť (či pokľaknúť na kolená) v tichu a šerosvite vidieckych kostolíkov alebo pod klenbami lodí honosných mestských chrámov.
Perlička na záver: Milý/á čitateľ-ka, nalistuj si stranu 174. Máš ju? Nachádzajú sa na nej dve mapky. Pohľadom prejdi na spodnú z nich. Je plošne o niečo väčšia a zobrazuje predovšetkým územie Spiša s niektorými svojimi sídelnými jednotkami. Rozoznávaš žlté kruhy, predstavujúce mestá Levoču, Kežmarok, Podolínec či iné? A teraz pozor! Všimni si, že tie svietiace body na čiernom podklade vytvárajú kontúry akoby písmena c. Teda c ako c-orpus!
Knihu odporúča
Ján Vojtek
