Pred sto rokmi usporiadali prvorepublikové Košice veľkú hospodársku a priemyselnú výstavu východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Významná národohospodárska i spoločenská udalosť prebiehala od 1. do 9. septembra 1922 (slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 3. septembra).

Výstavy sa zúčastnilo približne 400 vystavovateľov z celej republiky. Hlavným výstavným pavilónom bola veľká vojenská jazdiareň, v ktorej prezentovali svoje výrobky firmy ťažkého a automobilového priemyslu. Počas trvania výstavy sa konali kongresy, letecká výstava a slávnosť, ukážky hasičských cvičení. Po celom meste prebiehali rozličné sprievodné podujatia (koncerty, benátska noc, ohňostroje, lampiónové sprievody a pod.).  K 8. septembru navštívilo výstavu 60 000 návštevníkov a asi 70 školských výprav z celého Slovenska.

Prehľad hospodársko-priemyselnej výstavy pred otvorením

Niekoľko týždňov trvali prípravy k usporiadaniu hospodársko-priemyselnej výstavy, ktorá sa slávnostne zahajuje 3. septembra a potrvá do 9. septembra tohto roka. A hoci sa jedná vlastne o krajinskú výstavu východného Slovenska, možno hovoriť, že tento podnik sa stal svojim rozsahom významnou udalosťou pre celé Slovensko, ba i do značnej miery pre celú republiku.

Výstava sa skladá z dvoch častí, z hospodárskej a priemyselnej. Hospodársku výstavu usporadúva Zemědelská rada pre Slovensko, za spoluúčinkovania župných hospodárskych a lesníckych jednôt žúp Zemplínskej, Abauj-Turňanskej, Šarišskej, Liptovskej a Oravskej s podporou ministerstva poľnohospodárstva. Priemyselnú a remeselnícku výstavu usporadúva výbor zo zástupcov priemyselných a remeselníckych korporácií na východnom Slovensku a z Podkarpatskej Rusi s podporou ministerstva obchodu. Cieľ výstavy je v prvom rade informačno-poučný a zúčastní sa jej do 1000 vystavovateľov, z ktorých 600 pripadá na výstavu priemyselnú a to 20 vystavovateľov z Moravy a Sliezska, 60 z Podkarpatskej Rusi a zbývajúci zo Slovenska, najmä východného. Rozsah výstavy v celku prevyšuje Orientálny trh v Bratislave[1], čo podčiarkuje aj tá skutočnosť, že mnoho prihlášok bolo pre nedostatok miesta zamietnutých.

Hospodárska výstava až na malé výnimky je sústredená v budovách a na priestranstve v obvode strednej hospodárskej školy. Naproti tomu priemyselná výstava je vo viacerých budovách a to vo vojenskej jazdiarni, v priemyselnej škole, v múzeu a v bývalej kadetskej škole. V jazdiarni sa vystavuje z väčšej časti továrenský priemysel. Najvynikajúcejšie sú expozície automobilových továrni: Laurin a Klement z Mladej Boleslavy, Tatra Koprivnica a Fiat z Turína, ďalej expozície strojovej továrni firmy Poledniak a továrne firmy Fleischer v Košiciach. Kurióznou je expozícia košického údenárskeho závodu Jaszusch, ktorý vystavuje svoje výrobky s osobitom zastrešenom stánku. V Priemyselnej škole je elegantne usporiadaná expozícia kožušníckej firmy Medveda v Košiciach ako i mnohé iné menšie expozície odevníckych remesiel (obuvníctva, klobučníctva, krajčírstva), a to  celkovo v piatich miestnostiach. V Kadetskej škole sú v štyroch sálach expozície výrobkov nábytkárskych, ako i bytových zariadení, čalúnnické výrobky a tiež expozícia remenárskych výrobkov. Veľmi zaujímavou je expozícia umelecky vykladaných drevených výrobkov firmy Breznický v Košiciach. V múzeu okrem výstavky prác vojakov, je výstavka výšiviek, ďalej výstava obrazov firmy Rubeš z Prahy a výstava obrazov košických umeleckých maliarov.

Hospodárska výstava je rozdelená do 6 oddelení. Prvé je všeobecné poľnohospodárske oddelenie, druhé rastlinná výroba (semenárstvo, záhradníctvo a ovocinárstvo) a tretie oddelenie je výroba lesnícka (vysádzanie, ochrana hôr a zužitkovanie dreva). Pod štvrté oddelenie patrí živočíšna výroba, t.j. zvieratá všetkého druhu, vrátane včelárstva a hodvábnictvá. Piate oddelenie je hospodársky priemysel, kam patrí mliekarstvo, zužitkovanie ovocia, liehovarníctvo, ďalej hospodárske stroje všetkých druhov a šieste oddelenie je hospodárske stavebníctvo (odvodňovanie a zavodňovanie, parcelácia a sceľovanie pozemkov). Osobitným oddelením je výstava psov umiestnená v pavilóne v parku u kadetky. Doplnením hospodárskej výstavy je záhradnícka expozícia umiestnená v Komenského ústave.

V celku je hospodárska a priemyselná výstava podnikom  nečakaných rozmerov a ďalekosiahleho významu najmä pre Košice a východné Slovensko.

(Z denníka Slovenský východ, 3. september 1922)

[1] Orientálny trh s medzinárodnou účasťou sa konal v Bratislave v auguste 1921.

Slávnostné otvorenie výstavy

O 11. hodine dopoludňajšej bola za prítomnosti ministra poľnohospodárstva Staněka slávnostne zahájená hospodárska a priemyselná výstava. K otváraciemu aktu sa dostavili zástupcovia všetkých štátnych, vojenských a samosprávnych úradov, zástupcovia všetkých národohospodárskych korporácií z východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Za výkonný výbor zvolenskej[1] hospodárskej výstavy prišli k zahájeniu košickej výstavy dr. Jehlička, riaditeľ Smrček a p. Furdík. V mene mesta uvítal hostí košický starosta dr. Mutňanský a v mene Podkarpatskej Rusi viceguvernér Ehrenfeld. Potom prehovoril poslanec Kornel Stodola a poukázal na hospodársku konsolidáciu nášho štátu, ktorá sa javí v zdarnom uskutočnení tejto výstavy, na čo prezident slovenskej Zemědelskej rady poslanec dr. Blaho zdôraznil, že aj keď pomaly, ale predsa sa prestáva politizovať a začína viac pracovať. Potom vystúpil v mene Zemědelskej jednoty senátor Duchaj a menom košickej obchodnej a priemyselnej komory dr. Siposs  (slovensky aj maďarský) a pán Balla (maďarsky). Za drobných priemyselníkov a remeselníkov sa prihovoril predseda Spolku priemyselníkov p. Kisváry (nemecky) a za východoslovenských veľkostatkárov a zemědelské družstvo p. Lauer.

Po otváracom akte bola prehliadka výstavných objektov a expozícií, ktoré sa napospol veľmi páčili. Na hospodárskej výstave zvláštnu pozornosť budili expozície slovenského družstevníctva, ktoré zostavilo Hospodárske skladištné družstvo, Slovenské dobytkárske družstvo, Ústredné družstvo a poisťovacie družstvo Karpatia a ktoré svedčí, že družstevníctvo na Slovensku sa veľmi vzmáha. Našej pozornosti neunikla ani veľmi pečlivo usporiadaná expozícia Štátneho hospodárskeho výskumného ústavu v Košiciach, či expozície Poľnohospodárskej rady pre Slovensko, Štátneho zemědelského technického úradu, riaditeľstva Štátnych lesov, Komenského ústavu, Slovenských roľníckych besied atď. Výstavné budovy boli celý deň naplnené zástupcami obecenstva z Košíc a okolia.

(Z denníka Slovenský východ, 3. september 1922)

[1] Hospodárska a priemyselná výstava sa vo Zvolene uskutočnila niekoľko dní pred tou košickou.

Obrovský záujem verejnosti

Napriek tomu, že sa na výstave očakávala veľká návšteva, prekvapilo množstvo ľudí, ktorí si prišli obzrieť bilanciu práce východného Slovenska. V nedeľu predpoludním, ešte pred zahájením výstavy boli všetky objekty preplnené ľuďmi a v pozdejších dopoludňajších hodinách ako aj v celé odpoludnie nebolo takmer možné sa dostať k jednotlivým expozíciám pre nával divákov. Ako sa dozvedáme tak už v nedeľu o 12. hod. bolo zistené, že výstavu navštívilo 10 000 ľudí, čo sa pozdejšie ešte stupňovalo.

Ale aj v pondelok, hoci počasie výstave neprialo, bola návšteva veľká, zvlášť predpoludním. Z toho sa dá usúdiť, že po celý týždeň bude treba počítať s neustále veľkou návštevou. To je súčasne dôkazom toho, že o výstavu sa zaujíma aj náš vidiek podobne ako samotné Košice.

Pre záujemcov je k dispozícii katalóg výstavy, majúci takmer 200 strán. Má rad rôznych článkov, medzi nimi aj sprievodcu po Košiciach i po samotnej výstave. Jeho cena činí 5 korún.

(Z denníka Slovenský východ, 3. september 1922)

Hasičský kongres v Košiciach

V rámci hospodárskej a priemyselnej výstavy, ktorá sa v Košiciach začala včera bol dnes v košickom mestskom dome kongres hasičstva, na ktorom boli podrobne prebrané nedostatky dosavádnej organizácie hasičských zborov na východnom Slovensku. Večer o 8. hod. vyšiel sprievod hasičstva s hasičskou hudbou z Legionárskeho námestia.[1] Pri Schalkháze, ďalej pri župnom dome urobili zastaveníčko, potom išli Šrobárovou ulicou[2] k múzeu, kde urobili opäť hudobné zastaveníčko. Lampiónového sprievodu sa zúčastnilo asi 300 hasičov v rovnošate.

(Z denníka Slovenský východ, 3. september 1922)

[1] Legionárske námestie, dnes Námestie osloboditeľov.
[2] Šrobárová ulica, dnes Alžbetina ulica.

Letecká nedeľa

Minulá nedeľa priniesla Košiciam celkom nový život. Predpoludním bolo kvetinové korzo, ktoré spolu s vojenskou hudbou pred divadlom upútalo košickú verejnosť a popoludní letecká nedeľa, ktorá privábila na vzdialené letište 7. leteckej roty pri Barci neprehľadné zástupy obecenstva.

Už pred treťou hodinou popoludňajšou plnilo sa letište obecenstvom, ktoré si so záujmom obzeralo výstavu i jednotlivé lietadlá. Letecký park 7. roty pozostávajúci zo štyroch lietadiel (dva Salmsony[1] a dva Šmolíky[2]) bol rozšírený o tri lietadlá 32. leteckej roty z Nitry a o dva Spady.[3]

Po tretej hodine za zvukov vojenskej hudby sa začal skupinový let dvoch Spadov a jedného Salmsona. Letci prevádzali elastické lety lietadiel a skupinové obrázky. Na to bol prevedený vzdušný boj so streľbou z pušiek a guľometov : tento let bol ukážkou vojenskej zdatnosti nášho letectva a výkony letcov, ktorí znázorňovali napádanie lietadla i prenasledovanie boli sledované živou účasťou desaťtisícového zástupu, ktorý medzitým naplnil letište aj okolo vedúcu hradskú, cintorín, neďaleké lesy a železničnú trať.

Najživšej pozornosti sa tešila vzdušná akrobacia, ktorú prevádzali na ľahkých Spadoch nadporučík Diviš a letmajster Gabzdil od 32. leteckej roty z Nitry. Jednotlivé obraty vyvolávali v obecenstve nadšenie a jednotlivé pády vyvolávali hrôzu.

(Z denníka Slovenský východ, 12. september 1922)

[1] Salmson – francúzsky dvojplošník z čias prvej svetovej vojny.
[2] Šmolík Šm. 1 – prvé vojenské lietadlo československej konštrukcie, pomenované po českom konštruktérovi Aloisovi Šmolíkovy.
[3] Spad – francúzsky dvojplošník z čias prvej svetovej vojny.

Benátska noc

Z príležitosti zakončenia hospodárskej a priemyselnej výstavy v Košiciach bola pri Mlynskom jarku v Sokolskom sade[1] usporiadaná Benátska noc za účasti nesmierneho množstva obecenstva. Ohňostroje, rakety, ohňové fontány, mažiare, lampióny, gondoly, kvetinové korzo a kvetinové automobily. To všetko pôsobilo dojmom veľkolepým a tešilo sa najväčšej pozornosti až do 11. hodiny nočnej. Vybrané bolo na 10 tisíc Kč.

(Z denníka Slovenský východ, 12. september 1922)

[1] Sokolský sad, dnes Mestský park.

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.