Koniec druhej svetovej vojny na stránkach košických novín

Pred 80 rokmi sa na európskom kontinente skončila druhá svetová vojna, ktorá predstavovala najväčší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva. Odhady hovoria o približne 50 miliónoch obetí. Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka 8. mája 1945 ukončil boje na európskej pôde. Vojnové utrpenie zasiahlo nielen vojakov na frontoch, ale zahŕňalo tiež cielené útoky na civilistov vo forme genocídy skupín podľa rasového či národnostného hľadiska, ako aj neľútostné bombardovanie obytných oblastí miest.

Ani Slovensko a jeho košický región neunikli následkom vojny. Po oslobodení regiónu od nemeckých a maďarských jednotiek v polovici januára 1945, započala postupná obnova politického, hospodárskeho, kultúrneho a verejného života. Košice sa stali dočasným sídlom ústredných orgánov znovuzrodenej ČSR.

Informácie o priebehu vojnového konfliktu prenikali k bežným ľuďom hlavne prostredníctvom rozhlasu a tlače. Počas vojny, keď boli Košice a okolité južné regióny súčasťou Maďarského kráľovstva, dominovala maďarskojazyčná tlač, napr. politický denník Felvidéki Újság, ktorého posledné číslo vyšlo 17. januára 1945, teda iba dva dni pred príchodom 18. armády IV. ukrajinského frontu. Po oslobodení patrila medzi prvé slovenské noviny dostupné v meste Pravda – orgán Komunistickej strany Slovenska. Táto tlač vychádzala od januára 1945 najprv v Michalovciach a od 1. februára 1945 priamo v Košiciach každý deň okrem pondelka. 10. mája 1945 sa premenovala na Východoslovenskú pravdu. 4. marca 1945 vyšlo prvé číslo košického periodika Demokrat, ktoré bolo tlačovým orgánom Demokratickej strany v Košiciach. Na rozdiel od komunistickej Pravdy vychádzal iba tri krát týždenne a jeho spravodajstvo malo výrazne prozápadný charakter.

Oznámili Hitlerovu smrť

Jeho nástupcom je admirál Dönitz. Hitlerov odchod z politického javiska je predzvesťou úplnej porážky hitlerovského Nemecka.

Najväčší zločinec všetkých čias, najcynickejší masový vrah a najohavnejší politický šarlatán všetkých čias, natierač a ríšsky kancelár Adolf Hitler je podľa oznámenia nemeckej spravodajskej kancelárie mŕtvy.  1. mála večer o 22:30 hod. hlásil nemecký rozhlas toto: „Z Führerovho hlavného stanu sa oznamuje: Náš Führer Adolf Hitler padol dnes poobede v boji proti boľševizmu, bojujúc do posledného dychu vo svojom veliteľskom sídle v ríšskej kancelárii.“[1]

30. apríla určil za svojho nástupcu veľkoadmirála Dönitza.[2] Dönitz mal na to prejav k  nemeckému národu, v ktorom ohlásil prevzatie hlavného velenia nad nemeckou brannou mocou a nemeckým národom v tejto osudovej chvíli. Jeho úlohou je boj proti boľševizmu. Proti Američanom a Angličanom bude nútený bojovať do toho času a v takej miere, ako mu budú prekážať v boji proti Sovietom. O svojom „politickom programe“ ináč povedal, že sa bude usilovať, pokiaľ mu budú sily stačiť, mierniť situáciu Nemcov v nastávajúcom ich biednom položení. Po tomto priznaní porážky žiadal ešte obyvateľstvo, aby mu dôverovalo. V podobnom zmysle vydal rozkaz k armáde, ktorú vyzval k ďalšiemu boju a k disciplíne.

(Z košického denníka Pravda,  3. mája 1945)

[1] Adolf Hitler spáchal samovraždu dva dni pred dobytím bunkra 30. apríla 1945.
[2] Karl Dönitz (1891-1980). Najvyšší veliteľ vojnového námorníctva nacistického Nemecka. Po Hitlerovej smrti sa stal na 23 dní hlavou nemeckého štátu. Na Norimberskom procese bol odsúdený na 10 rokov väzenia.

Berlín dobytý!

Rozkaz najvyššieho veliteľa vojskám Červenej armády a vojnovému námorníctvu:

Vojská 1. bieloruského frontu pod vedením maršala Sovietskeho zväzu Žukova[1] a za podpory vojsk 1. ukrajinského frontu pod vedením maršala Sovietskeho zväzu Koneva,[2] dokončili po úporných pouličných bojoch porážku berlínskej skupiny nemeckých vojsk a dnes, 2. mája úplne dobyli hlavné mesto Nemecka, Berlín – stredisko nemeckého imperializmu a ohnisko nemeckej útočnosti. Berlínska posádka, ktorá bránila mesto na čele s náčelníkom obrany generálom delostrelectva Weidlingom,[3] zastavila dnes o 15. hod. odpor, zložila zbrane a zdala sa. Naše vojská zajali v Berlíne viac ako 70 000 nemeckých vojakov a dôstojníkov.

J. Stalin

(Z košického denníka Pravda,  3. mája 1945)

[1] Georgij Konstantinovič Žukov (1896-1974). Sovietsky vojvodca, minister obrany ZSSR. Najvyšší prítomný predstaviteľ ZSSR počas podpisu nemeckej kapitulácie.
[2] Ivan Stepanovič Konev (1897-1973). Sovietsky generál a maršal.
[3] Helmuth Otto Ludwig Weidling (1891-1955). Nemecký generál, veliteľ berlínskej posádky.

Kapitulácia

8. máj dňom európskeho víťazstva. Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu voči SSSR, Anglicku a USA

Nemcami kontrolovaný rozhlas vo Flensburgu uverejnil dnes vyhlásenie ministra zahraničných vecí Krossiga,[1] ktoré znie: „Nemeckí mužovia a nemecké ženy! Na rozkaz admirála Dönitza vyhlásilo dnes velenie všetkých nemeckých vojsk, že sa podrobuje bezpodmienečnej kapitulácii, diktovanej spojenými národmi.“

Reuter z Remeša dnes oznámil: O 2.41 hod. v malej školskej budove, ktorá slúžila generálovi Eisenhowerovi[2] ako hlavný spojenecký staň, podpísali kapituláciu: za Nemecko nový náčelník generálneho štábu generál Jodl,[3] za spojencov generál Smith,[4] za SSSR generál Suchoparov[5] a za Francúzsko generál Francois Saizes.[6] Generál Eisenhower nebol prítomný pri podpísaní kapitulácie. Nemeckých delegátov sa potom spýtali, či rozumejú kapitulačným podmienkam a či budú splnené. Delegáti odpovedali, že rozumejú a že tieto podmienky budú splnené.[7]

Minister zahraničných vecí von Krossig vyhlásil: „Takmer po 6 rokoch nesmierneho utrpenia podľahlo Nemecko ohromnej moci spojencov. Pokračovať vo vojne znamenalo by nezmyselné krviprelievanie. Vláda, ktorá má pocit zodpovednosti pred budúcnosťou svojho národa, bola donútená konať po zrútení všetkých fyzických síl a požiadať o zastavenie nepriateľstva.“

Po podpísaní generál Jodl povedal: „Týmto sú nemecký ľud a nemecké branné sily vydané za všetkých okolností do rúk víťazov.“ Britské ministerstvo informácií úradne oznámilo, že Sovietsky zväz, Veľká Británia a USA sa dohodli, že úradné oznámenie o kapitulácii Nemecka vydajú zajtra popoludní.

(Z košického denníka Demokrat, 8. mája 1945)

[1] Johann Ludwig Graf Schwerin von Krosigk (1887-1977). V máji 1945 nemecký minister zahraničných vecí. V roku 1949 odsúdený na 10 ročné väzenie za vojnové zločiny. Po amnestií roku 1951 pôsobil ako novinár.
[2] Dwight D. Eisenhower (1890-1969). Americký generál a 34. prezident USA. Počas druhej svetovej vojny bol vrchným veliteľom (západných) spojeneckých expedičných síl v Európe.
[3] Alfred Jodl (1890-1946). Nemecký generál. Počas Norimberského procesu bol odsúdený na trest smrti obesením za vojnové zločiny. Rozsudok bol vykonaný v októbri 1946.
[4] Walter Bedell Smith (1895-1961). Americký vojak a diplomat. Pôsobil ako náčelník štábu vrchného veliteľa západných spojencov D. D. Eisenhowera.
[5] Ivan Alexeyevich Susloparov (1897-1974). Sovietsky generál a vojenský atašé pri spojeneckom stane.
[6] François Sevez (1891-1948). Francúzsky generál.
[7] Šlo o prvý akt kapitulácie Nemecka podpísaný 7. mája 1945 o 02:41 stredoeurópskeho času v Remeši vo Francúzsku s účinnosťou od 23:01 SEČ 8. mája 1945. Na žiadosť Sovietskeho zväzu bol akt kapitulácie opakovaný 8. mája 1945 v Berlíne na predmestí Karlshorst, v budove jedálne vojenského ženijného učilišťa.

Nad Európu bude viať zástava slobody

Reprezentanti spojených mocností ohlásili svojim národom historickú skutočnosť: Európska vojna sa skončila!

V utorok večer prehovoril ku všetkým svojím národom kráľ Juraj VI.[1] Medzi iným povedal: „V týchto šťastných hodinách môžeme si dovoliť malý odpočinok; potom však musíme naše myšlienky sústrediť na nastávajúce mierové úlohy.“ Potom sa poklonil pred tými, ktorí padli a dal hold tým, ktorí vydobyli toto víťazstvo. Či si uvedomil ľud Veľkej Británie – povedal kráľ – že viedol túto vojnu, aby bránil seba a slobodu celého sveta: „Vec britskej ríše je vecou celého sveta, ktorý miluje slobodu. Mali sme dôveru k sebe a v našich veľkých spojencov. Táto dôvera chránila a doviedla nás ku konečnému víťazstvu.“ Potom vyzýval kráľ britský ľud, aby sa s odhodlanosťou venoval úlohám budúcnosti a končil týmito slovami: „Ďakujem Bohu, že sme sa dožili tohto dňa a dáme sa do jeho ochrany.“

Ministerský predseda W. Churchill[2] oznámil v utorok v britskom rozhlase zakončenie bojov v Európe. Vo svojom prejave okrem iného povedal: „I keď sa ešte ojedinele bojuje, môžeme oznámiť víťazné skončenie vojny v Európe. Dnes obraciame pozornosť väčšinou na seba, ale zajtra vzdáme hold našim ruským priateľom, ktorí sa tak veľmi zaslúžili o víťazné skončenie tejto vojny.“ Potom W. Churchill zbežne prešiel históriu tejto vojny a v závere svojho vyhlásenia zdôraznil, že teraz celou silou začína boj proti Japonsku. Churchill skončil výzvou: Napred, Británia! Nech dlho žije kráľ!

V utorok oficiálne oznámil skončenie vojny národom Spojených štátov prezident Truman.[3] Z prejavu vynímame: „Spojenecké armády obeťami, oddanosťou a božou pomocou donútili Nemecko k úplnej a bezpodmienečnej kapitulácii. Naše armády vrátili slobodu trpiacim národom, ktorých ducha a vôľu nedokázali utláčatelia zotročiť. Ešte musíme mnoho vykonať. Víťazstvo vyhraté na západe musí byť teraz vyhraté aj na východe. Celý svet musí byť očistený od zla. Dosiaľ len pol sveta bolo oslobodeného. Mierumilovné národy dokázali na západe, že ich zbrane sú omnoho lepšie ako sila diktátorov, ktorí nás nazývali slabochmi. To, že náš ľud je mocnejší, sa dokáže vo vojne v Tichom oceáne práve tak, ako sa to dokázalo v Európe. Je na mieste, aby sme vzdali vďaku Všemohúcemu, ktorý nás v tomto veľkom boji posilňoval.“

(Z košického denníka Demokrat, 10. mája 1945)

[1] Juraj VI. (1895-1952). Kráľ Spojeného kráľovstva a domínií britského spoločenstva.
[2] Winston Churchill (1874-1965). Britský politik, premiér Spojeného kráľovstva v rokoch 1940 – 1945 a 1951 – 1955.
[3] Harry S. Truman (1884-1972). 33. prezident USA (1945-1953).

Veľká vlastenecký vojna je víťazne zakončená

Rozkaz najvyššieho veliteľstva vojskám Červenej armády a námorníctvu:

8. mája 1945 zástupcovia hlavného nemeckého vojenského veliteľstva podpísali v Berlíne bezpodmienečnú kapituláciu všetkých síl. Veľká vlastenecká vojna je víťazne zakončená. Nemecko je úplne zničené. Vojaci, námorníci, seržanti, poddôstojníci, dôstojníci Červenej armády a námorníctva, generáli a maršali, pozdravujem Vás s víťazným koncom veľkej vlasteneckej vojny. Na česť vzdá 9. mája 1945 na deň víťazstva o 22. hodine hlavné mesto našej vlasti, Moskva, menom vlasti hold udatným vojskám Červenej armády a námorníctva, 30 delovými salvami z 1000 diel.

Večná sláva hrdinom, ktorí padli v bojoch za slobodu a nezávislosť našej vlasti! Nech žije víťazná červená armáda a námorníctvo!

Najvyšší veliteľ, maršal Sovietskeho zväzu J. Stalin.

(Z košického denníka Východoslovenská pravda, 10. mája 1945)

Dokument o nemeckej kapitulácii

V stredu ráno oznámila Moskva znenie dokumentu o nemeckej kapitulácii:

Podpísanie aktu o bezpodmienečnej kapitulácii všetkých nemeckých vojenských síl.

  1. My, podpísaní splnomocnenci nemeckého hlavného veliteľstva, súhlasíme s bezpodmienečnou kapituláciou všetkých našich pozemných, námorných a vzdušných síl ako aj všetkých síl, ktoré podliehajú nášmu veleniu a vzdávame sa hlavnému veliteľstvu Červenej armády a najvyššiemu veliteľstvu expedičných síl Spojencov.
  2. Nemecké hlavné veliteľstvo dá rozkaz všetkým veliteľom pozemných, námorných a vzdušných síl a všetkých síl, ktoré podliehajú jeho veleniu, aby dňa 8. mája 1945 o 23.01 hodine stredoeurópskeho času zložili zbrane. Všetky tieto sily musia zostať na svojich miestach a vyčkať rozkazy spojeneckých hlavných veliteľstiev. Všetku výzbroj a výstroj musia odovzdať miestnym vojenským veliteľom a jednotkám, ktoré budú na to určené hlavným veliteľstvom Červenej armády a expedičných síl Spojencov. Prísne sa zakazuje úmyselne poškodiť lokomotívy, lode, vagóny, lietadlá, autá, vojenskú výzbroj a výstroj a iný vojenský materiál.
  3. Hlavné veliteľstvo nemeckých armád sa zaväzuje vyplniť všetky rozkazy vydané hlavným veliteľstvom Červenej armády a Najvyšším veliteľstvom spojeneckých expedičných síl.
  4. Táto zmluva nebude na prekážku iným zmluvám Spojených národov s nemeckým hlavným veliteľstvom.
  5. V prípade, že Hlavné veliteľstvo nemeckých síl, alebo akékoľvek vojenské sily, nachádzajúce sa pod jeho velením, nebudú sa riadiť podľa zmluvy o kapitulácii, Hlavné veliteľstvo Červenej armády a Najvyššie veliteľstvo expedičných síl spojencov použijú také opatrenia, aké ony sami budú pokladať za potrebné.
  6. Táto zmluva je vyhotovená v ruskom, anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku. Len ruský a anglický text je autentický.

Podpísané 8. mája 1945 v meste Berlíne. Menom nemeckého hlavného veliteľstva podpísali: Keitel, Friedeburg[1] a Stumptz.[2] V prítomnosti: splnomocneného hlavného veliteľa Červenej armády maršala Sovietskeho zväzu G. Žukova. Splnomocneného hlavného veliteľa Expedičných síl Spojencov, hlavného veliteľa letectva Teddera.[3] Pri podpísaní boli prítomní ako svedkovia: veliteľ strategického letectva USA generál Spaatz,[4] hlavný veliteľ francúzskej armády generál Delatre de Tassigny.[5] 

(Z košického denníka Demokrat, 10. mája 1945)

[1] Hans-Georg von Friedeburg (1895-1945). Nemecký admirál, v máji 1945 najvyšší veliteľ nemeckého vojenského námorníctva.
[2] Hans-Jürgen Stumpff (1889-1968). Nemecký generál, signatár nemeckej kapitulácie za letectvo.
[3] Arthur William Tedder (1890-1967). Britský maršal letectva RAF. Pri druhom podpise kapitulácie Nemcov bol zástupcom generála Eisenhowera ako predstaviteľ západných spojencov.
[4] Carl Spaatz (1891-1974). Americký generál, veliteľ amerických strategických síl v Európe.
[5] Jean de Lattre de Tassigny (1889-1952). Francúzsky armádny generál.

Výber z knižničného fondu regionálneho oddelenia pripravil Tomáš Ondrejšík.